Albert Škarvan sa narodil

31.01.2014 06:33

31. januára 1869sa v Tvrdošíne narodil Albert Škarvan, slovenský lekár, spisovateľ a prekladateľ. Je považovaný za pacifistu. Zomrel 29. marca 1926 V LiptovskOM HrádKU.
Pochádzal z úradníckej rodiny a vzdelanie získaval v Hybiach, v Levoči, Spišskej Novej Vsi a Kežmarku, vysokoškolské štúdiá absolvoval na lekárskych fakultách v Budapešti, Prahe a v Innsbrucku, kde v roku 1894 získal titul MUDr. Od roku 1895 pracoval ako lekár v Košiciach, v rokoch 1896 – 1897 žil v Rusku (Jasná Poľana, Moskva, Petrohrad), v roku 1897 v Anglicku, v rokoch 1898 – 1904 pôsobil ako lekár v Locarne, v rokoch 1904 – 1910 v Ženeve, v rokoch 1910 – 1915 v Dolných Teranoch, v Bátovciach, v roku 1918 v Liptovskom Mikuláši a napokon v rokoch 1919 – 1926 sa stal okresným lekárom v Liptovskom Hrádku. Ešte počas univerzitných štúdií v Prahe bol členom spolku slovenských študentov Detvan. V rokoch štúdií žil bohémskym životom, ale vzrastá v ňom vnútorná nespokojnosť. Aj preto, keď v tomto období spoznal myšlienky Leva Nikolajeviča Tolstého, a tie mali na jeho ďalší život mimoriadny vplyv. Ovplyvnili ho myšlienky mieru a bratského spolunažívania všetkých národov.

Po ukončení školy nastúpil na vojenskú službu do Košíc. Po odmietnutí vojenskej služby bol uväznený, po eskortovaní z Košíc sa dostal s diagnózou "náboženská pomätenosť spletená s ideami Tolstého" do Viedne na pozorovanie na psychiatrickú kliniku. Tam sa zblížil s mladou grófkou Adelou Mazuchelliovo. Chodila navštevovať Škarvanovho suseda na lôžku, poľského gardového dôstojníka, ktorý sa kvôli nej zadĺžil a hodil do Dunaja, ale zachránili ho. Aby sa nestal spoločenský škandál, vyhlásili ho za duševne chorého a strčili do nemocnice.
Vojenský súd Škarvanovi vymeral štyri mesiace väzenia a odobratie lekárskeho diplomu. Z Viedne do Košíc, kde si mal odsedieť trest, ho odprevádzala milujúca grófka, ktorá sa kvôli nemu presťahovala do Košíc. Chýr o mladom lekárovi-tolstojovcovi obletel svet. Spolu s tým však Škarvan okúsil aj výčitky najbližšej rodiny.
Po prepustení z väzenia v r. 1896 Škarvan odcestoval na pozvánku od L. N. Tolstého do Jasnej Poľany. Počas svojho pobytu v Rusku pôsobil ako jeho osobný lekár. Stal sa Tolstého osobným priateľom a v tom čase sa zoznámil podrobne s jeho filozofiou. Neskôr k tejto filozofii k zaujal čiastočne kritický postoj. Vo februári 1897 ho z Ruska spoločne s Tolstého nakladateľom Čertkovom vypovedali. Z obáv, že by bol v Uhorsku opäť stíhaný pre nenastúpenie vojenskej služby, odsťahoval sa do Anglicka, kde sa usadil v Čerkovovej kolónii tolstojovcov. Sprevádzala ho povesť nenapraviteľného sukničkára.
V roku 1898 sa presťahoval kvôli zdraviu do Švajčiarska.

Tvorba
Venoval sa najmä slovenským národným problémom, vyjadroval svoje pacifistické názory a tiež osobné postoje k spoločenským a iným problémom. Časť jeho diela ostala v rukopise, napr. jeho rozsiahla historicko-sociálno-psychologická štúdia o Slovákoch, v ktorej kriticky vystupuje proti štátu, cirkvi a národnému útlaku. Taktiež po sebe zanechal tiež osobné denníky, ktoré si viedol od roku 1896, a ktoré obsahujú nielen jeho vnútorné stavy a myšlienky, ale i postoje k súdobým problémom. Okrem vlastnej tvorby sa venoval najmä prekladom z ruštiny (Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Maxim Gorkij, Lev Nikolajevič Tolstoj, Anton Pavlovič Čechov a i.) a francúzštiny (Guy de Maupassant), a tieto preklady uverejňoval v slovenskej tlači vydávanej v Amerike, tak i v slovenských časopisoch Slovenské pohľady, Dennica, Hlas a i. Venoval sa tiež štúdiu esperanta a do slovenčiny preložil jeho gramatiku.


Prvá slovenská učebnica esperanta
Albert Škarvan patrí k významným predstaviteľom esperantského hnutia. Esperanto spoznal prostredníctvom Leva Nikolajeviča Tolstého. Svoju činnosť na tomto poli rozvinul predovšetkým v čase svojho pobytu v Švajčiarsku. Tu preložil a na Slovensku vydal v roku 1907 s ruským autorom N. P. Evstifejevom prvú slovenskú učebnicu esperanta „Základy medzinárodnej reči esperanto od Dra Zamenhofa“ „Úplný slovenský preklad“ „Fundamento de internacia lingvo Esperanto do D-ro Zamenhof“ „Kompleta slovaka traduko“. Jej druhé vydanie vyšlo v roku 1918 v Amerike pre potreby slovenskej menšiny žijúcej v meste Chicago.

Zdroj: wikipedia.org
       Zlatý fond denníka SME