Andrej Sládkovič sa narodil
20. apríla 1872 sa v Radvani nad Hronom narodil Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič), bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič. Zomrel 30. marca 1820 v Krupine.
Jeho syn, Martin Miloš Braxatoris tiež evanjelický kňaz, bol známy básnik, redaktor a prekladateľ. Jeho vnukom bol libretista a textár Pavol Braxatoris, spoluzakladateľ slovenskej operety a známy spolutvorca operiet s Gejzom Dusíkom, ako napr. Modrá ruža, Pod cudzou vlajkou a daľších.
Prvé básne prezentuje v almanachu Nitra. Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básňach sa objavujú národnobuditeľské a národnoobranné prvky.
Bol pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej a zúčastnil sa tak na revitalizácii slovenského života. Udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi slovanských národov. Jeho myšlienkovú orientáciu ovplyvnila aj Heglova filozofia. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšie básnickej skladby Marína, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Marína a lyricko-epická báseň Detvan sú považované za vrcholy jeho básnického diela.
Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), francúzštiny (Voltaire, Jean Racine), neskôr tiež z nemčiny (Johann Wolfgang Goethe). Písal tiež publicistické články (Národnie školy, Verejná mienka o nás), recenzie (Ján Botto: Báj Maginhradu a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň. Jeho najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je Marína (dvakrát do maďarčiny, češtiny, poľštiny, francúzštiny). Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese.
Predstaviteľ romantizmu, zakladateľ novodobej slovenskej poézie. V r. 1861 sa zúčastnil na memorandovom zhromaždení v Martine, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Napísal lyricko-reflexívnu báseň Sôvety v rodine Dušanovej, básnickú skladbu Marína, oslavujúcu lásku, krásu a mladosť a epos Detvan, v ktorom vyzdvihol mravné hodnoty slovenského ľudu a krásu prírody. V neskoršej tvorbe podporoval a obhajoval program národného obrodenia: Ohlasy, Nehaňte ľud môj!, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Svätomartiniáda. Narodil sa 30. marca 1820 v Krupine.
Zdroj: wikipedia.org
Zlatý fond denníka SME