Delenie viet podľa zloženia

DELENIE VIET PODĽA ZLOŽENIA

1. JEDNODUCHÉ VETY - majú jeden prisudzovací sklad

a)      holé - majú len podmet a prísudok (Dieťa plače. Plače.)

b)      rozvité - základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjajúcimi vetnými členmi (Malé dieťa plače v postieľke.)

2.                                                                                                                   ZLOŽENÉ VETY – SÚVETIA:

a)      jednoduché súvetia: spojenie dvoch viet

·         priraďovacie (obe vety sú rovnocenné)

·         podraďovacie (1 hlavná veta a jedna vedľajšia veta)

b)      zložené súvetie: spojenie troch a viac viet

JEDNODUCHÉ SÚVETIE

Sú zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet, ktoré sa spájajú priraďovacími prostriedkami (spojkami alebo bez spojok).

  Svieti slnko a kvitnú kvety.

1. Zlučovacie súvetie vzniká spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčasne. Môže sa spájať so spojkami a, i, aj, ani, ani – ani, , spájacími výrazmi (jednak - jednak, najprv, potom) alebo bez spojok.

Najprv sa pohádali, potom sa museli udobrovať.

Aj polievku zjedol, aj zemiaky mu chutili.

2. Odporovacie súvetie je spojenie dvoch viet, ktorých obsahy si významovo odporujú.

Spájajú sa spojkami (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacími výrazmi (ale predsa, a jednako, a napriek tomu).

S priateľom žartuj, ale posmech si z neho nerob.

Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal.

Veľa hovoríte, no málo robíte.

3. Stupňovacie súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá je obsahovo dôležitejšia než prvá. Spájajú sa spojkami (ba aj, ba ani) alebo spájacími výrazmi (nielen - ale aj, ba - naopak). Tvár sa mu vyjasnila, ba aj úsmev ju ožiaril.

Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo.

Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.

Tento pes nielen štekal, ešte aj hrýzol!

4. Vylučovacie súvetie je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú. Spájajú sa spojkami alebo, buď, či, či - alebo, alebo - alebo. Alebo sa polepšíš, alebo sa rozídeme.

Bolo včera slnečno alebo tu pršalo?

Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.

Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám!

Alebo sa im niečo stalo, alebo to vzdali.

Obsahovo je jedna veta závislá na druhej ale gramaticky (formálne) sú spojené tak, ako keby boli rovnocenné – teda priraďovacím vzťahom – priraďovacou spojkou, poprípade bezspojkovo.

1. Dôvodové - príčinné priraďovacie súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá uvádza dôvod prvej vety. Druhá veta vysvetľuje príčinu deja prvej vety. Spájajú sa spojkami veď, však, totiž, čiže, ináč. Neviem nič, veď som sa neučil.

2.       Dôsledkové priraďovacie súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých prvá vyjadruje dôvod (príčinu) a druhá dôsledok. Môže byť spojené bez spojok, alebo spojkami preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda. Bola chorá, a tak prišla.

3.       prípustkové súvetie: Dej druhej vety sa môže uskutočniť napriek tomu, že prvá veta vyjadruje určitú okolnosť (často nepriaznivú). Najčastejšie spojky: priraďovacie: a, hoci, a jednako, a predsa, hoci aj, aj –aj, ani – ani... Druhá veta uvádza prípustku prvej.

Podraďovacie súvetie (hypotaktické)  je spojenie 2 nerovnocenných viet – nadradenej (hlavnej) a podradenej (vedľajšej) vety. Jedna veta súvetia je gramaticky podradená druhej. Na vedľajšie vety  v podraďovacom súvetí sa pýtame rovnakou otázkou ako na vetný člen, ktorý vyjadrujú. Hlavnou vetou sa pýtame, vedľajšou vetou odpovedáme.

Vedľajšia veta vyjadruje vetný člen hlavnej. Dôkazom toho je, že je možná transformácia (t. j. zmena súvetia na jednoduchú vetu alebo naopak). Každý vetný člen môže byť vyjadrený vedľajšou vetou. Vedľajšia veta bližšie určuje, dopĺňa význam hlavnej vety. Obyčajne sa začína podraďovacou spojkou alebo spájacím výrazom.

Vety v podraďovacom súvetí sa môžu spájať pomocou:

a)      podraďovacích spojok (že, aby, lebo atď.)

b)     vzťažných zámen (ktorý, kde, kedy atď.)

Typy vedľajších viet:

1. Podmetová: Hlavná veta nemá podmet, má ho iba naznačený nominatívom ukazovacích zámen (to). Vyjadruje podmet hlavnej vety. K HV sa pripája spojkami kto, čo, že, aby.

Kto mlčí, ten svedčí.  Kto je sýty, hladnému neverí

2. Prísudková: ak je v hlavnej vete slovesno-menný prísudok, tak menná časť chýba, pretože je vyjadrená pomocou vedľajšej vety. Hlavná veta končí ukazovacími zámenami (taký, taká, také atď.). Nahrádza iba sloveso – menný prísudok, a to jeho mennú časť.

Jánošík bol taký, že ho nik nepremohol.

3. Vetnozákladová – Je vyjadrením vetného základu z hlavnej vety, a to iba mennej časti slovesno-menného vetného základu. Obyčajne za spojkou že, aby, ako, akoby

Bolo mi, akoby ma ktosi podviedol.

4.      Predmetová: Vedľajšia veta predmetová rozvíja sloveso v hlavnej ( nadradenej ) vete. Pýtame sa na ňu pádovými otázkami okrem nominatívu.

Stojí iba za slovesami, ktoré pomenúvajú reč, vnímanie, vôľu: povedať, hovoriť, cítiť, spýtať sa, myslieť, počuť, vedieť, pamätať, dovoliť, predstaviť si, tešiť sa a podobne.

Cítila som, že vyhrám.

5. Prívlastková: Vedľajšia veta prívlastková rozvíja podstatné meno v hlavnej (nadradenej) vete. Stojí vždy za svojím podstatným menom, aj keď tým preruší nadradenú vetu. V tomto prípade je vedľajšia veta vsunutá do hlavnej vety a čiarku píšeme pred ňou i za ňou. Pýtame sa na ňu otázkami ako na prívlastok.

Mám rád koláče, ktoré pečie moja mama.

6. Príslovková: Vedľajšia veta príslovková rozvíja sloveso v hlavnej ( nadradenej ) vete. Pýtame sa na ňu otázkami ako pri príslovkových určeniach.

a)      Miestna:         Kamkoľvek pozrieš, všade sa už zeleň rozlieva.

b)      Časová:          Nepôjdeš von, kým si neopravíš známky!

c)      Spôsobová:    Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

d)     Príčinná:        Nemôžem ísť do kina, lebo som chorý.

7. Doplnková: Vyjadruje doplnok nadradenej vety. Viaže sa súčasne na sloveso a podstatné meno v úlohe podmetu alebo predmetu (podmetový alebo predmetový doplnok).

Častejšia je vedľajšia veta, ktorá vyjadruje predmetový doplnok. Stojí najčastejšie po takej hlavnej vete, v ktorej je sloveso:

a)        zmyslovo vnímané (vidieť, pozerať, počuť, cítiť...)

b)       slovesá vyjadrujúce duševné procesy (myslieť, zabudnúť, rozmýšľať...)

c)        slovesa s významom “znázorniť”, opísať niečo, niekoho (nakresliť, ospievať, fotografovať...)

d)       slovesá s významom nájsť (nachádzať, natrafiť, objaviť, zastihnúť...), pri ktorých je vyjadrené iba väzobné sloveso aj na jeho predmet. Zastupuje doplnok, ktorý býva v jednoduchej vete vyjadrený slovesným neurčitkom, napr.: Videli sme chlapca, ako beží k lesu.

Vedľajšia veta, ktorá vyjadruje predmetový doplnok, je dosť zriedkavá .

Doplnok vyjadruje vlastne druhotný prísudok vo vete, má aj vedľajšia veta doplnková istý vzťah k vedľajšej vete prísudkovej. Tento vzťah možno vyjadriť tak, že ak je v hlavnej vete sponové sloveso, vedľajšia veta je prísudková. Ak miesto sponového slovesa je v hlavnej vete plnovýznamové sloveso, vedľajšia veta je doplnková.

Videl Janu, ako kráča dolu ulicou.

ZLOŽENÉ SÚVETIE

Zložené súvetie sa môže skladať:

·         z niekoľkých hlavných viet (3 a viac),

·         z jednej hlavnej vety a aspoň dvoch vedľajších viet,

·         z dvoch hlavných viet a jednej alebo dvoch vedľajších viet.

(H1+H2+H3)

Staral sa o ženu po bratovi, veď ju mal rád, ale nechcel jej to dať najavo.

(H1+V1+V2)

Hneď si budú myslieť, že bohvie čo chce a že sa azda natíska.

(H1+V1+H2)

Nevedel, čo sa doma robí, a privyknutý bol celý deň po horách sliediť.

(H1+V1+H2+V2)

Obrátil sa k žene, ktorá na potoku vodu načierala a pýtal sa jej, kde sa podel kaštieľ pána Adušu.

ZÁKLADNÉ TYPY ZLOŽENÉHO SÚVETIA

Zložené súvetie sa využíva hlavne v náučnom, publicistickom a umeleckom štýle.