Napr. maďarčina používa zložkový pravopis (cs, zs). Aj poľština má zložky (cz, sz). Slovenčina išla inou cestou - využíva diakritický pravopis (ale má niečo aj zo zložkového, napr. ch), ktorý prebrala od Čechov. Diakritický pravopis zaviedol rektor Karlovej univerzity Jan Hus (upálený ako kacír) latinským spisom De orthographia bohemica (O českom pravopise).
Štúr považoval latinku za nevhodnú pre Slovanov, azbuku za ´dokonalú´
Podľa niektorých slovenských predstaviteľov sa však pre slovanské jazyky latinka nehodí, ale azbuka. Ako príklad uvádzajú ruštinu alebo srbčinu. Napr. Ľudovít Štúr vo svojom spise Slovanstvo a svet budúcnosti, kde podáva svoju víziu budúcnosti Slovanov, napísal: „Ruská literatúra sa ponúka za všeobecne slovanskú aj preto, lebo sa v písme zvýrazňuje abecedou, ktorá jazyk dokonale a bez akýchkoľvek núdzových prostriedkov vystihuje, kým ostatné literatúry slovanské, okrem srbčiny, musia si naproti tomu biedne vypomáhať abecedou latinskou". Mimochodom, aj ozdobný nápis na Stanovách Matice slovenskej z roku 1863, ktorý vyšila manželka Jána Francisciho Amália, je zvrchu v azbuke (nie je v ruštine, je to slovenčina písaná azbukou) a zospodu v latinke.