Dustin Hoffman: V Hollywoode už nikto nedrží slovo
Ako herec sa preslávil širokou škálou náročných filmových rolí. Bol podvodníkom v polnočných kovbojoch, predstieral ženu v Tootsie či autistov v Rain Manovi. Teraz Dustin Hoffman spolu s Nickom Nolte hrá v seriáli zo sveta dostihov. Volá sa Luck.
Prečo ste sa rozhodol vziať úlohu v televíznom seriáli?
Riešil som to s kolegom (Nolte), aby sme pochopili, ako seriály vznikajú, a dokázali odviesť najlepší výkon. Čo je vec, ktorá už vlastne dnes nie je v hollywoodskych filmoch možná. Veľká štúdia, to sú nekonečné komisie a schôdze. Zato v HBO, ak vám váš projekt schváli, nič podobné nie je. Od tej doby môžu pracovať na svojich nápadoch, bez toho im do toho nikto zásadne nehovorí.
Ako teda práca na takomto seriáli prebieha?
Myslel som si, že nás budú nútiť nakrútiť najmenej dvadsať strán scenára za deň. Očakával som nervóznu atmosféru. Niečo ako keby sa natáčal film na kokaínovom večierku. A musím priznať, že to bolo úplne niečo iné. Čo sa práce týka, nevidel som medzi filmom a televíziou žiadny rozdiel, len s výnimkou toho, že sme väčšinou natáčali digitálne na tri kamery, čo ako herec milujem, pretože nemusím stále opakovať scény.
Nebojíte sa, že ak bude mať Luck úspech, niekoľko ďalších rokov sa k nakrúcaniu filmov nedostanete?
Viem to. Filmy sú kríženou umeleckou formou. V žiadnom inom formáte nezačínate s odsekom na dvadsiatej piatej stránke a potom nepreskočíte na úvod alebo koniec. Ak maľujete alebo píšete, máte celkový pocit z toho, čo vytvárate. Toto je prvýkrát, čo som dostal podobnú možnosť pred kamerou.
Autor seriálu David Milch aj jeden z jeho režisérov Michael Mann sú známi tým, že si idú za svojimi nápadmi. Vy tiež. Ako to vyzerá, keď sa stretnú traja tvrdohlavci?
Práca s talentovanými ľuďmi má tú výhodu, že sa neboja cudzích nápadov. Samozrejme sa im všetky nemusia páčiť, ale to sa dá poznať. Vždy to testujem. Poviem, že mám nápad. Vďaka tomu či cez tvár režiséra prebehne mrak a vysaje mu z nej krv, spoznám, že to nie je človek, s ktorým sa dá o takých veciach dohadovať.
A nie je to už trochu neskoro?
Pred mnohými, mnohými rokmi som sa zoznámil s Anthonym Hopkinsom a bavili sme sa o tom, čo sa dá robiť, keď sa nedokážeme dohodnúť s režisérom. A on mi poradil: „Nikdy nezvyšuj hlas. Nikdy s ním nebojuj. Len sa uisti, že natáčaš na prízemí. Keď dôjde k okamihu, že už to nedokážeš vydržať, ospravedlň sa a choď na záchod, ktorý si si predtým dobre prezrel a vieš, že má okno. Zamkneš za sebou dvere, prelezieš oknom a ideš domov. Keď sa na druhý deň vrátiš na scénu, žiadne argumenty už na teba nečakajú.“
Aký vlastne máte vzťah k televízii?
Predpokladám, že tým myslíte, na čo sa pozerám. Nie som žiadny fanatik, takže sa rád pozriem len na šport, správy a dokumenty. Nespomínam si na žiadny seriál, ktorý by ma zaujal. Radšej si otvorím knihu a idem s ňou spať.
V čom sa Luck líši od iných seriálov?
Pripomína mi príbeh od Čechova. V tradičnom divadle sa otvorí opona a dej sa začne odvíjať tak, aby zaujal divákov a vysvetlil im, čo sa od začiatku odohráva. Náš seriál je iný formát. Začína uprostred. Pre herca i divákov to však je oveľa náročnejšie.
Je nejaký rozdiel medzi natáčaním filmu a televízneho seriálu?
Pri kabelovkách ani nie. Súhlasím s tým, čo hovorí režisér Mann - sme v zlatom veku káblovej televízie. Dávajú určitú umeleckú slobodu, ktorá láka tých najlepších hercov a režisérov. Snáď by sa to dalo prirovnať k nezávislej filmovej tvorbe. Pre každého, kto nie je vášnivým dostihovým stávkarom, je v scénach mnoho výrazov, ktorým je len ťažko možné porozumieť... A pritom je to veľmi dôležité, aby príbeh vyznel pravdivo. Takto sa na dostihovej dráhe v kalifornskej Santa Anita, kde sme točili, jednoducho hovorí.
Stavil ste sám niekedy na dostihoch?
Nie. Ale otec mojej druhej manželky bol vášnivý koníčkar. Je to bláznivá náhoda, ale keď jej bolo šesť rokov, začal ju brať na dostihy. O šesej hodine ráno, to je doba, kedy je možné najlepšie odhadnúť formu koňa.
Dá sa povedať, že máte ďalšiu gangsterskú rolu ...
Nemyslím si, že ide o mafiána. Skôr je to obchodník, ktorý je sebaistý a neznáša podvody. Nikto by si s ním nemal začínať. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí robili detailný rozbor a prieskum pre Krstného otca. Vďaka tomu som pochopil, že ak nedodržím slovo, som mŕtvola. V Hollywoode je tomu inak. Tu nikto nedodrží, čo sľúbil. Radšej sa súdi.
Beriete si svoje postavy domov?
Nie, ale moja manželka tvrdí, že sa niekedy podobám Dannymu DeLuise. Postave Lincolna, ktorú nahovoril a po zvyšok života sa jej nezbavil. Skutočne, v tom som si ho nikdy neprial nasledovať. Alebo Johnny Depp. Videli ste ho tento rok na Globe? Skákal z jedného akcentu do druhého. To by som nechcel prežívať.
Rad filmových scén vymýšľate sám. Prečo ste neskúsili aj réžiu?
Zatiaľ som si veľmi neveril a skôr som sám seba cenzuroval. Potreboval som sa zbaviť osobných démonov, aby som k tomu dostal odvahu. Najväčšou prekážkou bol môj otec. Nechcel som ho v jeho režisérskych túžbach nasledovať. Lenže otec zomrel, a tak som sa odvážil do réžie pustiť.
O čom ten film bude?
Volá sa Quartet a odohráva sa v domove dôchodcov pre operných spevákov. Do kín by mal ísť ešte tento rok.
K čomu by ste prirovnal herectvo?
K novinárstvu. Podlieha rovnakým zákonom. Tıkajúcim hodinám, ktorým treba všetko podriadiť. Podobá sa to nemým filmom, keď hrdinovia jazdili po koľajniciach a sami si museli zistiť správny okamih, kedy zoskočiť pred nárazom z lokomotívy.
Máte veľa zážitkov a zaujímavostí z Hollywoodu. Napíšete o tom niekedy životopis?
Ak sa mi to niekedy podarí, rád by som to dokázal. Nazval by som to Podivná kyselina.
Zdroj: 6. februára 2012 16:18