Jedného rána, dosť zavčasu, išiel Samo Chalupka na prechádzku dedinou

Jedného rána, dosť zavčasu, išiel Samo Chalupka na prechádzku dedinou, cestou od lehotskej fary nadol vedúcou. Proti nemu šiel pastierik, knísavo počaptávajúc nahor a pomrmlávajúc si spevavo nejakú pesničku, z ktorej Chalupka, keď sa stretnúť mali, vyrozumel tieto slová:

„Keď som pásol na poľani, snilo sa mi na svitaní.“

Vtom sa stretli a pastierik, nepozerajúc hore, búšil sa do Chalupku, ktorý sa ho — zľaknutého — opýtal:

„Čože sa ti to snilo?“

„Jaj nič, prosím ponížene, pán tatík!“

V tom okamihu utkvel Chalupkovi v mysli predmet a on hned na prechádzke, ex abrupto, vybásnil báseňku, v jeho spevoch pod nadpisom „Sen“ uverejnenú.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 143)