Obec sa volá podľa bohyne

Obyvatelia predávali kone aj slaninu

Obec Lada leží východne 15 km od Prešova neďaleko obce Kapušany. Za feudalizmu bola poddanskou dedinou, ktorá patrila pod Kapušanské hradné panstvo a neskoršie aj zemianstvo so sídlom v Kapušanoch. Vždy patrila medzi stredne veľké dediny Šariša a dnes v obci žije viac ako 800 obyvateľov.

Pohanskí predkovia

Príchod prvých Slovanov na naše teritórium bol na konci veľkého sťahovania národov, ktorého začiatok sa datuje od roku 375. Sťahovanie národov bola reťazová reakcia a jeho hlavným cieľom bolo poznávanie sveta, ale aj hľadanie lepších životných podmienok. Stávalo sa, že jedno spoločenstvo sa nahradzovalo ďalším a to sa dialo aj v našom okolí. Už v 5. storočí v niektorých častiach východného Slovenska sa spomína príchod Slovanov, ale hlavné ťažisko ich príchodu bolo v 6. - 8. storočí.

Najskôr si naši pohanskí predkovia budovali svoje hradištné opevnenia na mierne vyvýšených miestach, ktorými sa chránili pred vonkajším nepriateľom a tiež pred prenikaním Maďarov do Karpatskej kotliny. Postupne si svoje sídliská tvorili v nižších polohách a najčastejšie na terasách tokov ako Torysa, Topľa, Sekčov, Svinky a ďalších riek a potokov. Ešte pred 11. storočím si začali budovať svoje osady, z ktorých sa postupne vyformovali mnohé mestá a dediny na našom okolí a medzi nimi sa nachádzala aj Lada.

Medzi najstaršie usadlosti v našom okolí patrili Hrabkov, Hubošovce, Svätý Jur, Krivany, Nemcovce, Mirkovce, Drienov, Prešov, Sabinov, Veľký Šariš, Šarišské Sokolovce, Šarišské Michaľany, Terňa, Šalgovík, Tulčík, Chmeľov a aj Lada.

Lada spred 9. storočia

Názov obce istotne pochádza od mena pohanskej slovenskej bohyne Lady, bohyne mladosti, krásy a z ročných období symbolizovala jar. Je zaujímavé, že sa jej názov zachoval až do dnešného obdobia, ale takýchto pomenovaní sa na okolí nachádza viac, napr. Babie a i. Práve tejto skutočnosti si všimol prof. Uličný vo svojom diele "Dejiny osídľovania Šariša". Ako historik logikou a podľa skromných písomných správ prišiel k presvedčeniu, že vznik Lady treba klásť ešte pred obdobie 9. storočia, čo neskorší archeologický prieskum uskutočnený v roku 1992 - 1994 aj dokázal. Na okolí Lady sa nachádzali ďalšie slovenské usadlosti v čase Veľkomoravskej ríše pri Nemcovciach, v lokalite Gerendeľ a poukazuje, že preľudnenú usadlosť Lady opúšťali aj príslušníci a zakladali si aj ďalšie osady.

Kráľ predal hrad aj obce

Aký bol ďalší osud obce Lady? Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský Kapušanský hrad s poddanskými obcami, medzi ktorými bola aj Lada, predal v roku 1410 peštianskemu šľachticovi Ondrejove "de Koka", z ktorého sa postupnými zmenami vyprofiloval známy šľachtický rod pod názvom "Kapy" a ten bol na okolí známy svojou veľkou mocou. Začiatkom 19. storočia sa rod dostal do finančných ťažkostí a značne sa zadĺžil. Vzniklo súdne pojednávanie a v procese ho zastupoval známy prešovský advokát JUDr. Anton Ghillány. Práve on sa podujal kapyovský majetok zálohovovať, ale majiteľ poddanstva nemal síl dlh vrátiť. Takto sa časť jeho majetku ocitlo v "rodovej základni" Gillányovcov, ktorí mali svoje sídlo v Prešove v dome č. 64 na Hlavnej ulici. V tejto držbe zostal majetok až do vzniku prvej ČSR v roku 1918 a do vyhlásenia Prvej pozemkovej reformy v roku 1919. Pre informáciu: v tomto prípade nešlo o Ghillányovcov s barónskym titulom a z fričovského kaľtieľa, ale išlo o iný, už dosť vzdialený rod, ktorý pochádzal od predka Gašpara Ghillányho.

Poľnohospodári aj obchodníci

Obyvatelia Lady sa v histórii zapodievali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, handľovaním s koňmi a obchodovaniu so slaninou. Po roku 1848 tam začali hospodáriť súkromní roľníci, ale časť majetku naďalej patrila spomínanej základni Ghillányovcov. V obci bolo založené poľnohospodárske družstvo, ktoré sa neskoršie stalo súčasťou veľkého komplexu dobre hospodáriaceho družstva v Kapušanoch.

Značné stopy v dedine zanechala reformácia, kedy sa obyvateľstvo dediny rozčlenilo na rímskokatolíkov a evanjelikov a. v. Tento stav tam pretrváva dodnes, čo sa dá posúdiť aj podľa dvoch kostolov.

V Lade sa nenachádzajú žiadne zemianske kúrie a ani kaštiele po bývalých zemepánoch. Zo starších historických pamiatok má najväčšiu hodnotu drevená zvonica, medzi domami radovej zástavby. Obidva kostoly sú nové a moderné. Evanjelický bol bol postavený v rokoch 1986 - 1992 a rímskokatolícky v rokoch 1994 - 1998. Ostatné budovy a stavby sú zo súčasnosti.

Po spoločenstve starých slovanských predkov sa zachovalo len veľmi málo. Bohyňa Lada naďalej bude ozdobovať obec, tentoraz vo forme obecného erbu. V štíte je Lada hlavným heraldickým znakom, krásna deva "Lada" je umiestnená uprostred štítu, v modrom poli. V ľavej ruke drží ratolesť a okolo pása má zlatý opasok. Po obidvoch stranách postavy Lady sú zlaté klasy. V erbe sa takto premieta moderná prítomnosť s historickou minulosťou obce, ktorá sa zaraďuje medzi technicky a kultúrne vyspelé obce Prešovského okresu.

Zdroj:

štvrtok 17. 1. 2008 | ING. ŠTEFAN STAVIARSKY

https://korzar.sme.sk/c/4436311/obec-sa-vola-podla-bohyne.html#ixzz213rKRVDh