Orkucanský židovský proces

V roku 1993 vyšiel od autorov Teodora Austrelitza a Petra Kónyu dokument "Kodeš z Orkucan", v ktorom je rozpracovaná historická udalosť súdneho procesu so Židmi na základe falošného obvinenia z rituálnej vraždy v roku 1764. V tom čase sa Židia začali intenzívnejšie usadzovať v okolí Sabinova a niektorí z nich aj v obci Orkucany. Proces negatívne zviditeľnil v histórii spomínanú šarišskú dedinku v blízkosti Sabinova. Proces nadobudol obrovské dimenzie a dostal sa až na rakúsky cisársky dvor, kde panovala cisárovná Mária Terézia. Niekoľko desiatok rokov skôr bola obec vystavená tlaku reformácie a tiež rekatolizácie a zakrátko sa tu stala falošná rituálna vražda na spôsob, aké boli už v období Rímskej ríše, ale aj neskoršie voči Židom, kacírom, bosorkám a čarodejníkom.

Už v stredoveku sa vo Francúzsku šírila zvesť o kultových vraždách Židov, ktoré nadobúdali rituálnu formu. Tvrdilo sa, že Židia vraždia kresťanské deti a hanobia hostie. Obviňovali ich aj zo šírenia nebezpečných chorôb, ktoré nadobúdali charakter epidémií a z iných zločinov.

Brutálne ponižovanie Židov sa dialo pod pláštikom cirkvi, za pôsobenia pápeža Inocenta IV. (1243 - 1254). Bol na nich hon ako na bosorky. Tieto aktivity smerovali na vzbudzovanie nenávisti k inej kultúre a inému náboženstvu. Židom zakazovali stýkať sa a obchodovať s kresťanmi. Ostro sledovaní a ponižovaní boli aj v Uhorsku pod rôznou zámienkou. Už v roku 1494 bol proces so Židmi v Trnave, v roku 1529 v Pezinku a 1539 znova v Trnave. Zmiernenie uvedeného procesu zabrdzila reformácia a rekatolizácia a znenazdania sa v roku 1764 objavil podobný proces v Šarišskej stolici, ktorý vošiel do histórie pod názvom "Kodeš z Orkucan".

Orkucany od svojho vzniku vždy patrili k stredne veľkým dedinám Šariša. V polovici 16. storočia sa dostala do područia Sabinova. Stále je jej história sprevádzaná spomínanou udalosťou. Čo sa tu vlastne stalo?

Spomínaný židovský proces mal veľké rozmery s dohrou na viedenskom dvore. Prebiehal v rokoch 1764 - 1765. Všetko sa začalo vraždou 5. júla 1764, keď bol zavraždený 5-ročný chlapec, syn sedliaka Jána Ballu, ktorý sa hral so svojimi vrstovníkmi a nevrátil sa na obed ani na večeru. Našli ho na rozhraní chotárov medzi Orkucanmi a Jakubovanmi v lokalite Červený chrasc. Pri prehliadke mŕtvoly sa začalo tvrdiť, že na jeho tele našli nápis "Jeden je Boh". Chlapec, ktorý sa s ním hral uviedol, že videl kráčať po ceste dvoch Židov. Všetky úkony okolo mŕtvoly chlapca sa diali podľa pokynov sudcu Pavla Zamboryho. Padlo obvinenie na Židov s tým, že je to rituálna vražda. Udalosť sa udiala pred turičnými sviatkami a to bol vraj dôvod vraždy, lebo boli smädní po kresťanskej krvi.

Práve v tom čase Židia mali svoje zhromaždenie v Mošurove a tam ich pozatýkali na základe svedectva 10-ročného chlapca, syna Žida Jakuba Davidoviča z Mošurova, ktorý vraj počul rozhovor otca s mošurovským učiteľom Moše Josefovičom: "Postaraj sa, aby si vykonal to, na čom sme sa dohodli." Ďalším svedkom bola dojka v dome Ondreja Semsyho, pokrstená Židovka, ktorá počula takýto rozhovor: "Mali sme to dieťa predsa len skôr hodiť do vody." Tretím svedkom bol jeden z obvinených Židov Samuel Šepsa z Mošurova, ktorý tvrdil, "že vraždu spáchal s mošurovským učiteľom Moše Josefovičom".

Na základe výpovedí svedkov bola 14. júla 1764 vypracovaná obžaloba. Okrem vyšetrovateľov súdny tribunál tvorili: Ján Záturecký, Mikuláš Šemsey, Gabriel Pechy, Štefan Semsey, Ladislav Keszer, žalobca Juraj Bertóty a notár Alexander Winkler. Obžalovaní ostali traja Moše Josefovič, Josef Lefkovič a Samuel Šepsa. Z nich Moše Josefovič z Mošurova mučenie pri vyšetrovaní neprežil.

Proces bol ukážkou falošnej obžaloby z rituálnej vraždy a nenávisti a likvidácie komunity, ktorá prekážala patričným zámerom. Za oslobodenie sa rozprúdila veľká mašinéria a proces sa potom nežiadúco predlžoval až 11 mesiacov. Pomoc a podporu v tomto procese poskytla Židovská náboženská obec, ktorá sa odvolávala až k cisárovnej Márii Terézii a tá sa obávala škandálu. Na jej pokyn bol proces zastavený a obvinení oslobodení, ale martýrom ostal práve Moše Josefovič, ktorý nevydržal vyšetrovanie. Proces bol zastavený až v apríli 1765. Židovská náboženská obec potom uctievala martýra v tomto procese na širokom okolí, ktorý vošiel do povedomia ľudí ako "Kodeš z Orkucan".

Ponaučenie z uvedeného procesu je aktuálne aj dnes, aj keď v inej dimenzii.

Zdroj:

štvrtok 15. 7. 2004 | Ing. Štefan STAVIARSKY

https://korzar.sme.sk/c/4569343/orkucansky-zidovsky-proces.html#ixzz2140kFb4x