Pavol Orságh - Hviezdoslav pátral po predkoch v Stropkove

19.07.2012 12:11

Prešov mal v Uhorsku významné hospodárske a kultúrne postavenie. Stal sa centrom kultúry a vzdelávania, ale aj národného povedomia Slovákov. Na niektorých mestských budovách a verejných priestranstvách sú pamätníky významných slovenských spisovateľov a básnikov. Na budove slávneho Evanjelického Kolégia uprostred námestia je pamätná tabuľa Janka Jesenského, Pavla Orságha - Hviezdoslava, na Župnom dome Jána Hvezdu a v parku na Hlavnej ulici busta Jonáša Záborského. Do histórie východného Slovenska sa významnou mierou zapísal Pavol Orságh - Hviezdoslav.

Prvé dva roky študoval na gymnáziu v Miškolci a potom štúdium dokončil na gymnáziu v Kežmarku. Rodák z Vyšného Kubína na Orave prišiel v roku 1870 študovať do metropoly Šariša, na prešovské Evanjelické kolégium. Najskôr si vybral štúdium teológie, ale nakoniec sa rozhodol pre právo. V Prešove sa stretol s mnohými mladými Slovákmi, s Kolomanom Benšelom, Jánom A. Fábrym, Danielom Zábojom Laučekom, Jánom Vansom, Andrejom Halašom, Jánom Ružiakom, Adolfom Kallayom, Andrejom Hanzlíkom a ďalšími.

V Prešove bola jeho činnosť veľmi bohatá. Jej sa venoval popri štúdiu, pri ktorom nadobúdal čoraz silnejšie slovanské a slovenské cítenie. Pozorne sledoval pomery v Čechách, Rusku a v iných slovanských krajinách. Nemal na ružiach ustlané v spoločenskom ani v literárnom živote. V Prešove písal do Národných novín a jeho básnická tvorba sa zdokonaľovala a bola bohatšia.

Počas svojho pobytu v Prešove býval v dome oproti chrámu sv. Jána Krstiteľa, ktorý teraz patrí gréckokatolíckej cirkvi - jeho biskupstvu. Navštevoval aj iné východoslovenské mestá, medzi nimi aj mestečko na Ondave - Stropkov. Návštevy v Stropkove ho inšpirovali k napísaniu menej známej básnickej rozpravy "Stropkov". Mestečko Stropkov ho pravdepodobne zaujalo preto, že v ňom pátral po svojich dávnych predkoch. S najväčšou pravdepodobnosťou k nim patrila Helena Orsághová, manželka Gabriela Perényiho (zomrel v roku 1567), posledného z palatínskeho rodu Perényiovcov. O tejto udalosti svedčia niektoré dokumenty. Jedným z nich je listina uhorského kráľa Maximiliána II. napísaná vo Viedni, podľa ktorej kráľ daroval panstvo Stropkova, ktoré na určitý čas bolo pričlenené pod panstvo v Blatnom Potoku, šľachticovi Jánovi Peteovi za 20 tisíc rýnskych zlatých. Proti oceneniu majetku a celej donácie protestovala vdova po Gabrielovi Perényim Helena, rodená Orsághová. Kráľ bol nútený vydať novú donáciu s iným ocenením majetku stropkovského panstva, tentokrát za 35 200 rýnskych zlatých. V tom čase pod zemianstvo Stropkova patrili tieto poddanské obce: Breznica, Turany, Veľká a alá Domaša, Giglovce, Holčíkovce, Nižná a Vyšná Sitnica, Oľka, Havaj, Miková, Poľana, Makovce, Veľkrop, Vladiča, Chotča, Kelča, Ďapalovce, Košarovce, Gírovce, Kolbovce, Petrovce, Brusnica, Prituľany, Pravrovce, Varechovce, Staškovce, Bukovce, Breznička, Potočky, Solník, Pucák, Závada, Rohožník, Piskorovce, Tokajík, Hrabovec, Mrázovce, Miňovce, Krišlovce, Jakušovce, Poruba a Bystrá, v ktorých bolo 232 poddaných.

 

Krátky pobyt Pavla Orságha - Hviezdoslava v Stropkove inšpiroval príslušníkov slovenskej národne orientovanej inteligencie v tomto meste a v jeho okolí k väčším aktivitám. Práve táto okolnosť inšpirovala aj samotného Hviezdoslava k napísaniu básnickej rozpravy pod názvom "Stropkov". Zmieňuje sa o tom aj autor publikácie Ján Beňko na strane 129, ktorá má názov Stropkov - monografia mesta.

 

Zdroj:

štvrtok 20. 10. 2005 | Ing. Štefan STAVIARSKY

http://korzar.sme.sk/c/4516318/pavol-orsagh-hviezdoslav-patral-po-predkoch-v-stropkove.html#ixzz213u00Dac