PRVÝ POTRAVNÝ SPOLOK NA SLOVENSKU

19.07.2012 11:31

V roku 1867, bola v Revúcej založená Vzájomná pomocnica, nastalo určité zlepšenie ekonomického položenia obyvateľstva. Postavenie mešťanov bolo výsledkom znižovania miestnej úrovne železiarskeho podnikania a nárastu konkurencie v súvislosti s rozvojom železničnej dopravy. Ceny potravín na trhu boli pomerne vysoké, ephor alumnea mal problémy, aby kúpil čo školská jedáleň potrebovala a nenakupoval draho.

 

Myšlienku založenia družstva, vyslovenú rochdalskými tkáčmi, publikoval vo svojom Hlásniku Mikuláš Ferjenčík. V roku 1868 navštívil v Revúcej profesora Samuela Ormisa. Priniesol nemeckú knihu so stanovami rochdalského družstva, ako aj iných konzumných družstiev v zahraničí. Ormis na základe týchto poznatkov vytvoril stanovy zodpovedajúce miestnym podmienkam. Ich základnou myšlienkou bolo, „ ...aby Potravný spolok predával členom i nečlenom za jednu cenu a na konci polroka vracal členom naspäť istú čiastku kúpnej ceny, aby kto viac kupuje, viac osohu dostával a tak chuť mali členovia inde nenakupovať, len v spolku ...“ Samuel Ormis sa o myšlienke založenia spolku radil s niektorými mešťanmi a členmi pomocnice. Dohodli sa, že potravný spolok založia.

 

Nasledujúce účinkovanie prvého Potravného spolku na Slovensku nie je známe. Jeho zánik pravdepodobne súvisí s násilným zatvorením gymnázia v Revúcej. Profesor Samuel Ormis stál pri zrode Vzájomnej pomocnice a Meštianskeho čítacieho spolku. Zaslúžil tiež o založenie Vzdelávacieho spolku remeselníckych tovarišov revúckych. Potravným spolkom chcel pomôcť obyvateľom mesta a okolia, aby mohli nakupovať za nižšie ceny ako v iných predajniach. Spolu s ním i obetaví učbári Slovenského ev. a. v. gymnázia v Revúcej  dokazovali, že sú im blízki študenti, aj iní obyvatelia mesta a slovenský národ. Preto prinášali obete.

 

Koniec 18. storočia - V 80-tych rokoch (autori uvádzajú v roku 1795) bola Urodzeným pánom Ondrejom Šramkom, železiarskym podnikateľom, postavená na Skalke zemianska kúria. V druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia bola obľúbeným výletným miestom obyvateľov mesta Revúca. V 60-tych rokoch 20. storočia ešte stála, o desať rokov bola v ruinách.

 

November 1806 - Majiteľ baní a železiarsky podnikateľ pán Martin Šturman ponúkol mestu Revúca na predaj svoju mašu (vysokú pec) a hámor. Stalo sa tak v období, keď v Revúcej nastal najväčší rozmach železiarskeho podnikania v celej jeho histórii. Výroba v slovenských peciach sa už stávala nerentabilnou. Rokovania boli zdĺhavé. Dňa 2. 3. 1807 uzavreli dohodu.

 

2.3. 1807 - Revúca sa stala podnikateľom v železiarskom priemysle. Za podpory revúckych železiarov a remeselníckych cechov odkúpila od pána Martina Šturmana mašu (vysokú pec) a hámor za 46 964 zlatých a vstúpila do spoločenstva s podnikateľom pánom Ondrejom Šramkom, ktorý do spoločného užívania pridal svoje pece a hámre. To bolo podnetom k vzniku Železnej kompánie.

 

1.4.1807 - V Revúcej podpísali dohodu o založení Železnej kompánie, ktorá mala jednu mašu (vysokú pec) a dve slovenské pece, tri hámre, i železorudné bane v Železníku. Majetok mal hodnotu 93 000 zlatých. Vlastníkmi boli po jednej polovici mesto Revúca a pán Ondrej Šramko. Výrobu organizoval pán Ondrej Šramko a už v prvom roku existencie kompánia preukázala schopnosť konkurencie. Ondrej Šramko všetkých presviedčal, aby do Železnej kompánie prijali aj ďalších podnikateľov.

 

3.5.1808 - V Revúcej vznikla prvá účastinná spoločnosť v Uhorsku podnikajúca v železiarstve s názvom Muránska únia. Únia mala 25 účastín, najviac t.j. 6 účastín patrilo mestu Revúca. Sídlom Muránskej únie sa stala hámorná osada Bartova, ktorá stála v priestore dnešného revúckeho futbalového štadióna. Úradnou rečou bola slovenčina. Pri založení Muránska únia vyrábala ročne okolo 15 000 viedenských centov železa (asi 850 ton).

 

1809 – 1811 - Revúca splatila pôžičky a záruky, ktoré mala pri založení Muránskej únie, prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. V Revúcej sa začalo s výstavbou Novej, súčasnej Muránskej ulice.

 

Od 1812 - Revúca, ako najväčší účastinár železiarskej spoločnosti Muránska únia, začala dostávať z príjmov dividendy od 10 000 do 25 000 zlatých ročne. Spravoval ich samostatný pokladník oddelene od ostatných mestských peňazí v takzvanej handelskej kase. Stav pokladnice sa pred úradmi nezverejňoval. Peniaze z tejto pokladnice používali hlavne na podpory, pôžičky, školy, pre obe cirkvi v meste, alebo na platenie daní za mešťanov.

 

13. 4. 1815 - zomrel v Revúcej Urodzený pán starosta Ondrej Šramko, železiarsky podnikateľ, funkcionár a mecén. Bol zakladateľom revúckej spoločnosti Železná kompánia a stál pri zrode Muránskej únie, prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Zomrel žiaľ bez dedičov. Testamentom odkázal 800 zlatých na postavenie revúckej nemocnice. Venoval mestu Revúca aj svoju zemiansku kúriu na Skalke.

 

1.7.1824 - sa narodil v Revúcej pán Samuel Ormis, evanjelický kňaz, pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ, autor učebníc, dramatik, popagátor ovocinárstva, moderného poľnohospodárstva, včelárstva, hasičstva, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí.

 

1829 - Mesto započalo  s výstavbou mestských kúpeľov. Po dokončení mala hlavná budova 6 hosťovských izieb a na druhej strane smerom k svahu 8 kadí (vaní). Vedľa, nad pivnicou, bola vybudovaná krytá tanečná sieň, pri ktorej bola kolkáreň a tenisový kurt.

 

1842 - Revúca započala s výstavbou novej cesty Revúca - Železník, nakoľo stará cesta už bola v nevyhovujúcom stave pre vozenie železnej rudy z vrchu Železník pre revúcke maše.

 

13.7.1845 - Narodila sa v Revúcej Karolína Hermína Kohútová, rod. Nandrássyová, funkcionárka Živeny.

 

1848 – Muránska únia so sídlom v Revúcej sa začala podieľať aj na zbrojnej výrobe. V revolučných rokoch 1848 -1849 dodala pre revolučnú armádu 11 515 kusov delových gúľ.

 

13. 9. 1849 – pod vedením Jána Kučeru prišli z Muráňa do Revúcej jednotky Slovenských dobrovoľníkov. Revúčania ich žiadali o zhovievavosť a odpustenie.

 

Prvá polovica 19. storočia - Revúca mala významný podiel vo výrobe železa na Slovensku. V tomto období tu vyrobili až 15% celoslovenskej výroby železa.

 

6.7.1852 - zlúčením Muránskej únie, Rimavskej koalície a Spolku gemerských železiarov, ktorý sa pripojil 13. augusta, vznikla jedna z najvýznamnejších železiarskych spoločností v Uhorsku, Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť so sídlom v Rimavskom Brezovom. Spoločnosť produkovala surové železo v revúckych mašiach. Za mestom, smerom na M. D. Lúku, v maši Šramkova (Vyšná maša), v maši Kiešková a v maši Rudná (Pri rudných cestách), ktorá stála oproti dnešnej pekárne na Priemyselnej ulici. Surové železo spracúvali v hámroch v osade Bartova (stála v priestoroch súčasného futbalového štadióna), v hámroch Nad viničkou a v hámroch Úkorová (stála povyše Skalky).

 

13.10.1855 - prišla do Revúcej  známa a ctená česká spisovateľka, pani Božena Němcová. Navštívila pána Ľudovíta Adolfa Reussa, od ktorého žiadala jeho zbierku slovenských ľudových rozprávok a povestí.

 

1855 - železiarska výroba v Revúcej predstavovala 10% celouhorskej výroby.

 

5.1.1867 - sa narodila v Revúcej pani Malvína Oľga Daxnerová, rod. Ormisová, národnokultúrna pracovníčka a divadelná ochotníčka.

 

20.1.1867 - v Revúcej vznikla Vzájomná pomocnica, prvý finančný ústav svojho druhu v Uhorsku.

 

1867 - PhDr. I. B. Zoch, profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, vystavoval na svetovej výstave v Paríži prístroj na meranie rýchlosti šírenia zvuku v rozličných plynoch. V meste založil prvú meteorologickú stanicu, kde robil pozorovania.

 

1867 - Revúca stratila sídlo ochozu (okresu), ktorým sa stala v roku 1854. Jelšavčania prejavili veľké úsilie, aby sídlo okresu bolo preložené do Jelšavy. Revúca sa tlak neustála a hlavnoslúžnovský úrad bol preložený z Revúcej do Jelšavy.

 

4.2.1868 - Š. M. Daxner požiadal o uvoľnenie z funkcie hlavného dozorcu Prvého slovenského gymnázia a presťahoval sa do Debrecína. Za nového hlavného dozorcu zvolili J. Francisciho.

 

2. - 6.6.1868 - na Prvom slovenskom gymnáziu sa konali prvé slovenské maturity v celých dejinách slovenského národa. V nich študenti robili preklad z latinčiny do slovenčiny a naopak, aj preklad z gréčtiny do slovenčiny. Ich súčasťou bola kompozícia v slovenčine, maďarčine, nemčine a tri príklady z matematiky a fyziky. Ústne skúšky sa začali 22. júna.

 

1.9.1868 - svoju činnosť začalo Učiteľské semenisko (ústav). Bolo jediným v Uhorsku, na ktorom sa vyučovalo iba v slovenskom jazyku.

 

Jeseň 1869 - z podnetu Samuela Ormisa bol založený Potravný spolok v Revúcej, prvé potravné družstvo a  prvé nákupné a zásobovacie stredisko v Uhorsku. Spolok sa stal základným kameňom spotrebného družstevníctva na Slovensku. Neskôr si prenajal priestory a zriadil obchod v dnes už asanovanom dome na terajšej Tomášikovej ulici, kde Ormisove aktivity pripomína pamätná tabuľa.

 

2.12.1869 - na zasadnutí mestského výboru mešťanosta Matej Nandrássy informoval prítomných o podmienkach pre výstavbu železnice Revúca - Tisovec s pripojením do Jesenského.

 

14.8.1870 - Kalinčiakov Orol uverejnil Ormisov obsiahly náčrt o Nakladateľskom spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a možnosti stať sa jeho členom.

 

6.1.1871 - Samuel Ormis oznámil v Národných novinách, že v Revúcej vznikol súkromný Dievčenský vychovávací ústav. Bol prvým slovenským dievčenským výchovným ústavom v Uhorsku.

 

1.5.1871 - po prípravách začali kopať základy novej prízemnej budovy  Prvého slovenského gymnázia

 

1871/1872 - 1873/1874 - na gymnáziu študoval Martin Kukučín, vlastným menom MUDr. Matej Bencúr, lekár a spisovateľ. Zo spomienok na študentské roky v Revúcej je jeho úsmevná próza Úvod k vakáciám a rozsiahla novela Mladé letá.

 

20.5.1873 - narodil sa v Revúcej Július Zorkóczy, maliar, akvarelista. Namaľoval niekoľko zátiší z Revúcej. Tu svoje práce vystavoval so svojím priateľom, rodákom z Dolných Držkoviec, ktorým bol maliar Antal Neogrády.

 

18.5.1874 - v Prvom slovenskom gymnáziu sa začalo vyšetrovanie s úsilím zavrieť prvú úplnú slovenskú strednú školu spolu s jediným slovenským Učiteľským semeniskom (ústavom). Medzi obvinených patrili všetci členovia patronátneho konventu.

 

30. - 31.7.1874 - dištriktuálny konvent evanjelickej a. v. cirkvi, ktorý zasadal v Miškovci, vyniesol rozsudok: "...veľkorevúcke veľgymnázium sa za tým za učebný ústav dištriktu nášho neuznáva více, právo jestvovaní tomuto ústavu povolené týmto odníma od neho..."

 

18.10.1875 - zomrel v Revúcej Samuel Ormis, evanjelický kňaz, pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ, autor učebníc, dramatik, popularizátor ovocinárstva, moderného poľnohospodárstva, včelárstva, hasičstva, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok. (V rokoch 1980 - 1993 pracoval v Československej plavbe dunajskej (ČSPD) v Bratislave na Martanovičovej ulici, str. I. pán Ján Ormis z mesta Revúca. Služobne bol zaradený na plavidlá zahraničnej prepravy. Autor si od neho zapožičal veľmi zaujímavú, ale aj veľmi zriedkavú knihu ,,Marína Ormisová spomína").

 

V obci Trebatice bolo v roku 1940 znovu založené Potravné družstvo, ktoré malo 220 členov, v prospech ktorého sa dlhodobo angažoval aj učiteľ - správca Štefan Ondrejkovič.

 

Zdroj:

http://www.sandorde.webgarden.cz/prvy-potravny-spolok-na