68-ročný Gavlovič odpisuje Gazdovi
Literárna vedkyňa Mária Novacká píše, že pravdepodobne r. 1780 požiadal Vojtech Gazda vtedy už 68-ročného Hugolína Gavloviča, pôsobiaceho v kláštore v Pruskom pri Ilave, aby mu poskytol informácie o začiatkoch františkánskeho kláštora v Žiline, kde Gavlovič v mladosti pôsobil. Gazda pracoval na histórii tohto kláštora.
Gavlovič píše aj o evanjelikoch, ktorí mu vyčítali žobranie
Gavlovič v zachovanom koncepte listu Gazdovi okrem iného píše aj o organe, ktorý údajne františkáni vzali evanjelikom: „Organ, ktorý pôvodne pochádzal z oratória luteránov, som nevidel, ani som o ňom nepočul; spomínam si len, ako mi vyčítali, keď som kveštoval (vyberal milodary) u baróna Kalischa (Kalisia) v Bytčici: ´Vy žobrete a pýtate od nás almužnu, hoci ste nám ukoristili náš organ z oratória´". (preklad z latinčiny M. Novacká)
Gazda publikoval kázne v bernolákovčine už r. 1796
Keď r. 1792 Anton Bernolák, Juraj Fándly a ďalší založili Slovenské učené tovarišstvo, františkán Vojtech Gazda bol pri tom. Patril k aktívnym členom tohto spolku, ktorý chcel podporou vydávania kníh v slovenčine podľa pravidiel Bernoláka pozdvihnúť jazykovú kultúru Slovákov. Gazdovo prvé tlačené dielo vyšlo v Trnave r. 1796. Išlo o knihu kázní Fructus maturi, to jest Zrelé ovocá slova božého z domáceho sadu skrze duchovného Hospodára zebrané, včil na žádosť mnohých a k duchovnému národu slovenského prospechu na svetlo vydané.