27. júl – Svätý Gorazd I.
Svätý Gorazd bol najpravdepodobnejším pilierom našich kultúrnych, duchovných a národných prvopočiatkov. Oddaný a mimoriadne nadaný žiak a zároveň spoločník a spolutvorca inkulturačného evanjelizačného, kultúrneho, pedagogického a diplomatického diela solúnskych učiteľov a vierozvestov svätých Konštantína – Cyrila a Metoda. Naši a zahraniční bádatelia uvádzajú, že svätý Gorazd, pochádzal z predmestia Nitry. V starobylej farnosti Močenok (Mučeníky), kde je farský chrám zasvätený sv. Klimentovi I. Rímskemu, pápežovi a mučeníkovi (jeho ostatky Cyril a Metod našli v Chersone na Kryme a priniesli na územie dnešného Slovenska), sa totiž nachádza filiálka (Gorazda), dnešný Gorazdov.
Ikona sv. sedmopočetníkov – ikonopisec prot. Miroslav Pirchala
Svätý Gorazd sa narodil pravdepodobne okolo roku 830, ako to uvádza nemecký lexikón kresťanskej ikonografie. Vlastné meno Gorazd má základ v prídavnom mene zachovanom vo forme “gorazda“ s významom “bohatý, zdatný, skúsený, ale aj výrečný, nápadný“. Slovenský pôvod sv. Gorazda určil a vedecky zdôvodnil v tridsiatych rokoch 20. storočia ruský vedec V. Pogorielov.
S oboma bratmi a ich sprievodom sa v r. 863, podľa A. Bagina už v r. 862 – ako člen diplomatických posolstiev kniežaťa sv. Rastislava byzantskému cisárovi Michalovi III. – stretáva už zrelý učenec v mužnom veku . Ešte pred stretnutím so svätým Metodom dostal vynikajúce vzdelanie v latinskej škole pri benediktínoch v Nitre na Zobore. Cyril a Metod mali svojho žiaka veľmi radi pre jeho silnú vieru a dobrosrdečnosť. Svätý Gorazd veľa pomáhal sv. bratom pri osviecovaní slovanského národa a v boji za čistotu viery na Morave. Sv. Gorazd pochádzal zo vznešeného veľmožského rodu, čo mu umožnilo nadobudnúť vzdelanie, rozhľad vo vtedajšom kultúrnom, politickom i spoločenskom dianí. Z viacerých prameňov sa dozvedáme o jeho, na tú dobu mimoriadne širokom a určite aj hlbokom jazykovom vzdelaní. Ovládal dobre latinský, grécky, hornonemecký a samozrejme materinský staroslovienský jazyk. Uvedené schopnosti zrejme bohato uplatnil nielen ako pomocník solúnskych bratov, v niektorých prípadoch i ako vedúca osobnosť pri preklade Písma, liturgických, právnických, pedagogických textov, či ako prekladateľ literárnych diel – prvý po mene známy prekladateľ slovenského pôvodu, ale využil ich aj v diplomaticko – misijných činnostiach. Určite to bolo po doručení posolstiev – žiadostí panovníka Rastislava cisárovi Michalovi III., ďalej pri doprovode našich vierozvestov a prvoučiteľov u rímskeho pápeža, kde obhajovali staroslovenskú liturgiu, ich veľký dar nielen našim predkom, ale aj celému slovanstvu, kultúrnemu dedičstvu ľudstva. Nevieme, nakoľko boli Gorazdovi platné jazykové znalosti pri nemecko – franskom väznení spolu s Metodom po jeho (Metodovom) vysvätení za biskupa a návrate do Svätoplukovej ríše. Pracoval na prekladoch a prepisovaní duchovných kníh a dokonca aj vyučoval. Vo Východnej Cirkvi bol do úlohy učiteľa vyberaný vždy človek dôstojný, čestného života a obdarený darom reči. Neskôr sa Gorazd dostal medzi tých, ktorých zoberú Cyril a Metod so sebou do Ríma, aby ich vysvätili na presbyterov.
Oddanosť Gorazda svätým bratom nepoznala hraníc. Keď arcibiskupa Metoda nespravodlivo zatvorili do jednej z nemeckých väzníc, Gorazd sa s ním podelil o tento kríž – zostal s ním vo väzení. Väznení boli tri roky.
Pred smrťou svätého Metoda sa ho jeho verní žiaci opýtali: “Koho vyberieš ty, otec a učiteľ náš, za následníka tvojej katedry po tebe a pokračovateľa v tvojom učení?“ Svätý, ukazujúc na Gorazda im odpovedal: “Tento je z vášho kraja, slobodný muž, vzdelaný, ktorý sa dobre vyzná v latinských knihách a je pravoverný. Nech je Božia vôľa a vaša láska taká, aká je moja“.
Po smrti svätiteľa Metoda sa Gorazd stal jeho nasledovníkom na moravskej katedre. Usilovne a horlivo kŕmil jemu zverenú pastvu aj napriek silnému úsiliu latinsko – nemeckých misionárov, opierajúcich sa o podporu pápeža. Tento boj sa týkal hlavne otázky o nutnosti bohoslúženia v slovanskom jazyku a o učení o Svätom Duchu. Nemeckí klerici začali robiť rozbroje medzi Gorazdom a národom. No keď sa im to nedarilo, ohovárali svätého pred moravským kniežaťom Svätoplukom, obviňujúc ho zo šírenia klamného učenia. Svätý ispovednik bol zatvorený do väzenia, kde strávil tri mesiace, musel pretrpieť kruté zaobchádzanie. V blízkej budúcnosti už svätiteľa očakávalo vyhnanie zo svojej otčiny a odlúčenie od svojich duchovných detí. Čo však mnohí autori prehliadajú, je, že príčinou vypudenia Metodových žiakov nebola rasová, ale náboženská príslušnosť.
Vyhnaný z Moravy, slovanský osvietiteľ, nachádza prístrešie v Bulharsku, kde ho s česťou prijíma bulharské knieža Boris, hľadajúci takých ľudí, ako učeníci svätého Metoda, pretože aj on sa rozhodol k osvieteniu svojho národa.
Svätý Gorazd zomrel okolo roku 896. Jeho čestné ostatky sú uložené v monastieri blízko mesta Berat v Albánsku.
Je pravdepodobné, že jazyková znalosť sa u Gorazda spájala aj s poznaním reálií národov, ktoré nimi rozprávali a využití predmetného poznania v role radcu panovníkov Rastislava, Svätopluka I. i Mojmíra II. Môžeme sa domnievať, že Gorazd, vzdelanec šľachtického rodu bol blízko Rastislavovho dvora, no predovšetkým pôvodcom myšlienky pozvať vierozvestov, učiteľov a tvorcov staroslovenského písma, z kultúrne vyspelej a štátoprávne, školsky a cirkevne dobre organizovanej Byzantskej ríše – prvý po mene známy diplomat slovenského pôvodu. Zámer vytvorenia písma, kodifikovania liturgického i literárneho slovanského jazyka má hlbšiu dimenziu, ktorú Rastislav sledoval. Bolo ňou zjednotenie ľudu dvoch pôvodných kniežatstiev (Moravského a Nitrianskeho) na základe jednotnej viery, hlásanej ľudu v zrozumiteľnom jazyku, a tým osamostatnenie Staroslovenskej ríše od franského vplyvu – dosiahnutie samostatného štátneho útvaru Staroslovákov.
Talent a vzdelanie, ktorými sv. Gorazd oplýval, len potvrdzujú predpoklad jeho záujmu o ďalšie štúdium a spoluprácu v dielni učencov z kultúrne vyspelej Byzancie. Konštantín – Filozof ho viedol k prehĺbeniu vo filozofickom a teologickom učení, Metod zasa v cirkevno – právnych, diplomatických a obaja v pedagogických disciplínach – prvý po mene známy učenec slovenského pôvodu. Bádatelia Gorazdoví priznávajú aj autorský podiel, niektorí dokonca (napr. podľa Krajčoviča aj P. J. Šafárik) plné autorstvo na diele Život Metoda a spoluautorstvo na diele Život Konštantína. Ak sa stotožníme s P. J. Šafárikom, že Gorazd je autorom literárnej pamiatky prvoradého významu – Život Metoda, plynule nadväzujúcej na odborný významný prameň – Život Konštantína, ktorými spolu a archeologickými nálezmi s kresťanskými motívmi z obdobia 9. storočia, rekonštruujme obdobie a dianie našich národných, kultúrnych, cirkevných a štátnych prvopočiatkov, potom môžeme o sv. Gorazdovi vysloviť domnienku, že bol prvým po mene známym literátom slovenského pôvodu. Ako pravdepodobný autor Života Metoda a spoluautor Života Konštantína “mal k dispozícii nielen latinské a grécke dobové diela, spisy Konštantína Filozofa sv. Cyrila, ale aj dielo Metoda, korešpondenciu veľkomoravského (kniežacieho) dvorca, predovšetkým s pápežskou kúriou a Byzanciou, ale aj s okolitým európskym svetom. Život Metoda má dôležitú pramennú hodnotu pre naše najstaršie národné dejiny…“. D. Čaplovič nás tvrdením o práci Gorazda s pramennými materiálmi, pri mapovaní prvopočiatkov našej národnej histórie inšpiruje k vysloveniu hypotézy, že ide o prvého po mene známeho historika slovenského pôvodu.
V živote Metoda sa Gorazd sústreďuje na zmapovanie byzantskej misie až po Metodovu smrť. Značný priestor tu venuje účinkovaniu nášho prvého arcibiskupa sv. Metoda na území ríše našich predkov, jeho neúprosnému boju s bavorským klérom. Autor podľa A. Bagina, prejavuje veľký zmysel aj pre vykreslenie politických pomerov, spoločenského ovzdušia a zmýšľania staroslovenskej spoločnosti. Život sv. Metoda “je považovaný aj D. Čaplovičom za apologetické dielo s protifranskou tendenciou a napokon aj oslovením Svätopluka I. a vládnucej zložky veľkomoravskej spoločnosti v súvislosti s podporou Gorazda, Klimenta a celého duchovenstva v spore s Vichingom a jeho prívržencami“. Čo nás motivuje uvažovať o sv. Gorazdovi ako o prvom po mene známom politológovi slovenského pôvodu.
Dvadsaťdvaročný misijný pobyt vierozvestov zo Solúna na území Staroslovenskej ríše – “s rímskymi, franskou a carihradskou prestávkami“ – bol neustále spojený s domácim učencom sv. Gorazdom. Už za tejto misie sa mu dostalo uznanie pedagogickej a cirkevnej oblasti, keď ho sv. Metod v posledných chvíľach svojho života označil za svojho dvojjediného nástupcu na rektorskom poste vysokej moravskej školy i na arcibiskupskom stolci. Potvrdzuje to aj jeden z najznámejších a literátmi vysoko hodnotených citátov zo staroslovenského diela Život Metoda (17. kap.): Na úctivú otázku svojich učeníkov: “Koho pokladáš, otče a ctihodný učiteľ za súceho medzi učeníkmi, aby ti bol nástupcom v tvojom učení?“ – odpovedal a ukázal na učeníka menom Gorazd: “Tento je vašej krajiny slobodný muž, učený dobre v latinských a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja“. Potvrdzuje to aj grécky napísaný Život sv. Klimenta. Vyhlásenie Gorazda za arcibiskupa zrejme neprislúchalo arcibiskupovi, čo sv. Metod, dobre poznajúci kanonické právo, vedel. Mohol mať takú vôľu, aj keď nám historici odlišne dokladajú vysviacku sv. Gorazda za biskupa. Niektorí autori sa síce pokúšajú tvrdiť, že sa stal predstaviteľom veľkomoravskej cirkevnej školy, a nie arcibiskupom moravským, nástupcom Metodovým. Avšak svoje tvrdenie žiadnym historickým svedectvom nedokazujú.
Sv. Gorazda považujeme aj za prvého po mene známeho slovenského pedagóga s akademickou hodnosťou – (v dnešnom ponímaní) rektora vysokoškolského literárneho učilišťa, zakladateľa našej vzdelanosti. “V historickom období slovanstva, slovienstva a slovenstva boli na vysokoškolskom učilišti v Nitre v 9. storočí položené základy vzdelanosti, na kresťanských princípoch sa formovali prvé akademické tradície postavené na takých hodnotách, ako je láska k pravde a k poznaniu. Na tomto mieste treba spomenúť osobnosť sv. Gorazda, prvého podľa mena známeho slovenského učenca, pedagóga v dnešnom ponímaní hodnosti rektora vysokoškolského učilišťa v Nitre“.
Podľa P. Ratkoša tiež biskupskej školy, ako to uvádza v Dejinách Slovenska I.: Metod ako správca slovanského učilišťa dokončil ešte preklad celej Biblie. Pretože sa cítil zdravotne vyčerpaný, vzdal sa funkcie učiteľa a poveril ňou Gorazda, ktorý mal pôvodne latinské školenie.
Sv. Gorazd sa teda stal po sv. Konštantínovi – Cyrilovi a sv. Metodovi tretím slovanským a prvým slovenského pôvodu apoštolom a zároveň posledným správcom staroslovenskej vysokej školy. História nám zatiaľ nevydala svedectvo, či po menovaní za arcibiskupa moravsko – panónskeho sv. Gorazd využil náklonnosť a zrejme aj vzdelanosť panovníka Mojmíra II. na obnovu kultúrneho i didaktického diela nielen solúnskych učencov a apoštolov, ale aj apoštolského a pedagogického diela značne vlastného. Je potrebné veriť, že sa historickým bádaním potvrdí táto hypotéza, i ďalšie uvedené, i tie nevyslovené o živote, diele a skutkoch nášho slovenského prvoučenca a prvosvätca.
Mgr. Peter Bzík, Diplomová práca na tému: “Svätí na území Čiech a Slovenska“