Albert Camus zomrel

04.01.2014 06:47

4. januára 1960 zomrel pri automobilovej nehode pri Villebline pri Sense vo Francúzsku Albert Camus, francúzsky spisovateľ, filozof a predstaviteľ existencializmu. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1957. Narodil sa 7. novembra 1913 v Mondovi.

Vyrástol v Alžíri v chudobnej rodine. Venoval sa divadlu ako herec, písal do novín, za druhej svetovej vojny bol redaktorom, potom (1944-1946) bol šéfredaktor časopisu Combat (Bitka) v Paríži. Aktívne sa zúčastnil hnutia odporu. Neskôr bol vedúcim pracovníkom vo vydavateľstve Gallimard.

 

Prózy

  • Rub a líce (1937) - esej s témou očarenie krajinou Stredozemného mora, samota človeka uprostred ľudí a udalostí, ktorým nerozumie, potreba lásky, ktorú nič nedokáže naplniť (tieto témy sa potom opakujú aj v iných dielach)
  • Svadba (1938) - esej s témou ako hore
  • Cudzinec (1942) (L’Étranger) - krátky román s témou základná charakteristika človeka (vtedajšej doby), zúfalstvo a poníženie jednotlivca tápajúceho medzi udalosťami, ktorého ho presahujú
  • Mýtus o Sizyfovi (Le Mythe de Sisyphe) (1942) - eseje s témou ako hore
  • Mor (La Peste) (1947) - román s témou alegória fašizmu, vojny a nemeckej okupácie
  • Vzbúrený človek (L’Homme révolté) (1951) - esej
  • Pád (La Chute) (1956) - s témou sebakritika človeka modernej spoločnosti, jeho citového chladu a cynizmu sprevádzaného smútkom
  • Exil a kráľovstvo (L’Exil et le royaume) (1957) - zbierka noviel s témou proti skľučujúcej sociálnej skutočnosti stavia náhle záchvevy ľudskej dobroty
  • Prvý človek (Le Premier homme) (nedokončené; vydala jeho sestra v roku 1994 v Gallimarde)

 

Drámy

  • Jeho (menej úspešné) drámy sú skôr dialógmi či monológmi ideí ako plnokrvných postáv:
  • Nedorozumenie (Le Malentendu) (1944)
  • Caligula (1944)
  • Stav obliehania (L'Etat de siège) (1948)
  • Spravodliví (Les Justes) (1949)

 

Filozofia

Ústrednými kategóriami jeho filozofie sú kategória absurdného a kategória cudzosti človeka vo svete. Nezmyselnosť a beznádejnosť existencie sa nedá pochopiť racionálnymi prostriedkami, treba ich vziať prosto na vedomie. V tomto vzatí na vedomie absurdity života na svete spočíva hodnotnosť človeka, Sizyfos je symbolom života. Proti nihilizmu, do ktorého by takýto postoj mohol viesť, však Camus stavia revoltu a solidaritu spolublížnych. Prírodu Camus stavia proti dejinám ako korektúru.

Zdroj: wikipedia.org

Späť