Anton Bernolák zomrel

15. januára 1813 v Nových Zámkoch zomrel Anton Bernolák, slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu - pozri bernolákovčina. Je po ňom pomenovaná planétka (13916) Bernolák. Narodil sa 3. októbra 1762 v Slanici.
Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachtica Juraja Bernoláka a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774-1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 - 1791. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska nepoužívalo živú reč v písomnom styku a v školstve nie je možné, aby sa formoval na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.

Slovenské učené tovarišstvo
So svojimi pobočnými stánkami boli zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárnych diel, denno-dennej práce medzi Slovákmi a vzdelancami, vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).

Dielo

•     1782 – Divux rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus (Trnava)
•     1787 - Kritická filoogická rozprava o slovenských písmenách (Dissertatio-critica de literis Slavorum), anonymné kolektívne dielo bratislavských seminaristov, ktoré vzniklo pod vedením A. Bernoláka (Bratislava)
•     1787 – Stručná a zároveň ľahká ortografia (Linguae Slavonicae… compendiosa simul et facilis Orthographia), jazyková príručka s novými pravopisnými zásadami
•     1790 - Slovenská gramatika (Gramatica Slavica), prvá normotvorná gramatika slovenského jazyka (Bratislava); bola tak významná, že v roku 1817 vyšla v nemeckom preklade
•     1790 – Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať, polemický spis
•     1791 - Etymológia slovenských slov (Etymológia vocum slavicarum), príručka o tvorení slov (Trnava)
•     1794 – Ňečo o epigrammatéch
•     1794 – Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza… (Vidané v Poli elízíském teho roku 1794), anonymný spis napísaný v zápale boja proti Ignácovi Bajzovi
•     1795 – Príhodná kázeň pri primíciách Jozefa Kunsta, kázeň
•     1795 – O vážnosťi a ucťivosťi satvu kňažského príhodná kázeň
•     1796 – Katechizmus z otázkami a odpoveďami…
•     1803 – Na smrť… Stocsko Jurka
•     1803 – Pohrebná kázeň
•     1809 – Halottas beszéd
•     1809 – Be-ik- tató beszéd
•     1825 / 1827 - Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 6-dielny slovník, ktorý mal byť normotvornou príručkou slovnej zásoby (vydal ho až kanonik Juraj Palkovič v Budíne po Bernolákovej smrti)

Zdroj: wikipedia.org