Básnika Sándora Petöfiho 144 rokov pripomína na Cemjate buk s jeho vyrytým menom
Prešov sa významnou mierou zapísal do dejín bývalého Uhorska a Slovenska. Najmä v 17. a na začiatku 18. stor. sa v ňom odohrali mnohé dôležité udalosti. Cez stred jeho historického jadra prechádza 49. rovnobežka.
Svojou polohou, históriou, aj okolitou prírodou prilákal mnohé slávne osobnosti svojej doby.
Slávni návštevníci
Mesto navštívil Sándor Petöfi, maršal M. I. Kutuzov, vojvodca A. V. Suvorov, polyhistor Matej Bel, Ján Amos Komenský a mnohé ďalšie osobnosti.
V roku 1823 sa narodil slávny maďarský básnik a revolucionár slovenského pôvodu Sándor Petöfi. Dokazuje to zasadnutie zastupiteľstva Nitrianskej župy v Novom meste n/Váhom v roku 1668, ktoré potvrdilo zemiansku listinu pre Martina Petroviča, pradeda básnika Sándora Petöfiho. Počas svojho krátkeho života napísal niekoľko väčších epických a lyrických skladieb, ktoré ho preslávili. Jeho dielo preložili do mnohých jazykov, slovenčinu nevynímajúc. Tajomný život básnika ostal opradený mnohými záhadami. Podľa archívnych materiálov padol v revolučnom boji v roku 1849 a mal vtedy len 26 rokov.
Sándor Petöfi mal svojich nadšencov a medzi nich patrili aj mnohí Prešovčania. V tom čase v meste žili maďarskí básnici Frigyes Kerény a Mihály Tompa. Títo pozvali Sándora Petöfiho v roku 1845 do Prešova. So svojím hosťom chodili na potulky po meste aj širokom okolí. Hosť bol očarený jeho krásami. Pri tejto príležitosti sa rozhodli usporiadať súťaž o najkrajšiu lyrickú báseň, ktorá sa mala vzťahovať na malú chatku na Vilecovej hôrke blízko Prešova, v ktorej sa často stretávali. Chatku pomenovali Lesný domček. Dnes na tomto mieste stojí už len kamenný pamätník, ku ktorému vedie do kopca asi 150 kamenných schodíkov a nachádza sa tam aj pamätná tabuľa. Okolie je zarastené stromami, ale v minulosti toto miesto bolo často vyhľadávané miestnymi obyvateľmi.
Výlet na Cemjatu
Pri jednej prechádzke sa ocitli v lokalite Cemjata, ktorá je len kúsok od Prešova. Okolitá príroda zaujala mladého básnika svojou krásou, zapáčili sa mu okolité lesy, turistické chodníčky, miestne kúpele, miesta známych piknikov a zábav šľachty a Prešovčanov. Zaujímal sa o miesta súbojov mešťanov a šľachticov, ktorí sem prichádzali na parádnych kočiaroch alebo koňmo. Osobitné čaro prostrediu dodávali spomínané kúpele s minerálnou vodou, ktoré boli vtedy v rozkvete a mali dobré meno po celom Uhorsku. Spomínané zážitky Sándor Petöfi neskoršie spracoval vo svojej básnickej tvorbe.
Vďační prešovskí študenti v roku 1864 na počesť pobytu troch básnikov na Cemjate vyryli na bukoch ich mená. Čas plynul a postupne sa z troch stromov zachoval už len jeden, na ktorom ostalo vyryté meno Sándora Petöfiho s uvedením roku pobytu básnikov na Cemjate v roku 1845. Buk za vyše stopäťdesiat rokov zmenil svoju podobu a vyrástol do výšky asi 37 metrov a po obvode pri zemi na 350 cm. Patrí medzi najstaršie stromy bukového porastu na Cemjate, ale aj k najkrajším exemplárom aké tam rástli. K nemu často prichádzali turisti zblízka, aj zo zahraničia a oddychovali pri neďalekom odpočívadle.
Buk hynie
Náhodní návštevníci ho na Cemjate ľahko nájdu. Je blízko, sotva 250 metrov od stavby malého kostolíka so zvonicou, ktorý je zasvätený svätému Donátovi a trom je juhozápadným smerom od spomínanej sakrálnej stavby. Žiaľ, ako sme videli pri poslednej návšteve Cemjaty 1. septembra 2008, buk odumiera a asi nemá dlhú životnosť.
Dnes je na Cemjate namiesto kúpeľov Dom dôchodcov, diviačia obora, chatková záhradkárska osada, rybníček a z inštitúcií je tam sídlo Školského polesia Strednej lesníckej školy, so sídlom v Prešove. K raritám okolia patrí miestny prameň minerálnej vody, kde stál v minulosti murovaný altánok a sotva pol kilometra je tajomný Čertov kameň, ktorý oddávna leží v prostredí Čertovho potoka.
Zdroj:
štvrtok 20. 11. 2008 | ŠTEFAN STAVIARSKY