Medzi prvé kroky, ktoré podnikla po príchode na Moravu r. 863 misia Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda, patrilo založenie učilišťa, ktoré vo svojich dôsledkoch zmenilo kultúrnu mapu Európy - učitelia a žiaci tejto školy vytvorili novú európsku literatúru - v jazyku Slovanov (v dobových textoch sa sami volajú Sloveni/Slovieni). Ich spisba svojimi kvalitami vychádzala z vyspelej byzantskej kultúry. Hoci Konštantín Filozof písal texty v jazyku Slovanov žijúcich na juhu Európy, Slovania z Moravy (naši predkovia) ich bez problémov prijali ako svoje, to znamená, že jazyk Slovanov sa v tej dobe chápal ako jeden, ale s regionálnymi odchýlkami.
Dedičstvo moravskej školy prebrali Bulhari; prichýlili vyhnaných vzdelancov
O moravskom učilišti sa zachovalo málo údajov, hoci jeho duchovné a kultúrne dedičstvo vtlačilo pečať podstatnej časti východnej Európy. Aká mohla byť veľká táto škola, naznačuje tzv. Bulharská legenda, ktorá popisuje život Klimenta, ktorý tiež prišiel na Moravu z Byzancie ako Konštantín Filozof a Metod. Kliment (neskôr ho začali volať Ochridský) bol zároveň spolu s ďalšími vzdelancami vyhnaný po smrti Metoda r. 885 zo Svätoplukovej Moravy. Vyhnanci ale veľmi úspešne pokračovali v mohutnom kultúrnom diele začatom na Morave predovšetkým v Bulharsku. Slovensko ovládla latinská vzdelanosť a kultúra.
Bulharská legenda: Len vyhnaných kňazov z Moravy bolo okolo 200
Úryvok zo VI. kapitoly Bulharskej legendy o vyhnaní žiakov Metoda: "Svedčí o tom aj množstvo kňazov i diakonov a poddiakonov, ktorých v oblasti svojej cirkvi zanechal dvesto. Ak bolo toľko samých hodnosťou, domyslíme si, aké množstvo bolo svetských ľudí; medzi nimi však prvenstvo získal si Gorazd, ktorého aj predchádzajúce rozprávanie zaradilo medzi vynikajúcich žiakov Metoda a ktorého sám svätec, dožívajúc poslednú hodinu, vyhlásil aj za moravského arcibiskupa." Ešte úryvok z XI. kapitoly: "Nebolo ich veru málo, lež do dvesto sa narátalo, ako sme už povedali, tých, čo boli kňazskej hodnosti." (preklad Peter Ratkoš)
