Eva Kováčová sa narodila

14.07.2013 07:30

14. júla 1951 sa v Rimavskej Sobote narodila Eva Kováčová, slovenská poetka, manželka básnika Mikuláša Kováča. Zomrela 12. februára 2010 v Bratislave.

Pochádzala z robotníckej rodiny a vzdelanie získavala v Hnúšti, Rimavskej Sobote a neskôr diaľkovo i v Banskej Bystrici, kde študovala v rokoch 1973 - 1978 odbor výtvarná výchova - slovenčina. V rokoch 1971 - 1979 učila v ľudovej škole umenia hru na klavír, v rokoch 1979 - 1980 pracovala vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v rokoch 1981 - 1983 bola redaktorkou denníka Pravda.

Debutovala v roku 1973 zbierkou básní Striedavo oblačno. Vo svojej tvorbe sa snažila spojiť minulosť s budúcnosťou, venovala sa i občianskej lyrike, opisovala vlastné zážitky, pocity svojej generácie, túžbu po láske a umení.

Prvé verše publikovala v Novom slove, ľúbostné básne zhrnula do útleho zborníka Striedavo oblačno. Ďalej vydala básnickú zbierku Zastavenie v čase. O láske a citovom živote dnešnej modernej ženy je vyznanie v cykle básní Vážne vášne. Posledná zbierka pod názvom Labutia pieseň vyšla v čase je podlomeného zdravia. Okrem zbierok básní prispela veršami s motívom rodného Malohontu do obrázkovo-poetickej knihy Rimavskou dolinou. Vydala aj autobiografickú prózu Príbehy Evy Šelmecovej (2005).

 

Dielo:

  • 1973 - Striedavo oblačno
  • 1978 - Zastavenie v čase
  • 1982 - Vážne vášne
  • 1996 - Labutia pieseň

 

 

Moja rodná

 

Modelujem si ťa z hliny,

vystretú na smutných lúkach.

Nežne sa dotýkam

tvojich popukaných dlaní,

čo vítajú ma chlebom a soľou.

Doširoka rozospievanú, nepoznám tvoje boky,

zúrodnené materstvom.

Si taká blízka srdcu,

až ma v kostiach bolí láska

a v hlave bzučia včielky-spomienky.

Máš vysoké vrkoče vežiakov

a láskavé ruky – ulice, kde sú priatelia.

Pod Sincom,

spokojne hľadiac do noci

rozsvietenými očami domov,

hvízdaš pesničku,

ktorú opakuje vietor na Pradedove.

Oj, rodná moja,

voňavo prívetivá

Hnúšťa.

 

Zdroj: wikipedia.org

https://www.vkmk.sk/view.php?cisloclanku=2005091703