Filmové plagáty vytvárali pouličné galérie
Kristove roky
"Tie plagáty tvorili špičkoví umelci. Je to vlastne celosvetový unikát. Niečo podobné existovalo len v Poľsku a čo je zaujímavé, aj na Kube," hovorí Pavel Rajčan, propagátor i záchranca starých československých filmových plagátov. V Prahe šéfuje "filmovej galantérii", obchodu zvanému Terryho ponožky, ktorý má v archíve viac ako 10-tisíc rôznych autorských filmových plagátov.
Predovšetkým v šesťdesiatych rokoch sa filmu vo svete skutočne darilo. Vznikli vtedy mnohé filmové klasiky. Kým však na Západe pri plagátoch mali rozhodujúce slovo už producenti, v Československu bola oveľa väčšia tvorivá sloboda. Hoci vo svete je oveľa známejší poľský filmový plagát z tohto obdobia, ten československý bol podľa odborníkov v mnohých smeroch pestrejší.
Kým u našich severných susedov dlho pretrvávala tradícia kreslených plagátov, v Československu sa viac experimentovalo s fotografiou či typografiou. "Výtvarný jazyk bol rozmanitejší aj preto, že plagáty netvorili len výtvarníci, ale aj sochári, fotografi, grafici, niekedy samotní režiséri," pokračuje Rajčan, ktorý vlani vydal knihu Konfrontace, ktorá je porovnávaním československých a poľských filmových plagátov na rovnaké filmy.
Kunsthistorik Dušan Brozman zase hovorí o vtedajších filmových plagátoch ako o obrazových básňach. "Keďže Česi a Slováci viac narábali s fotografiou, mali bližšie k filmovému jazyku," hovorí Brozman a spomína plagát k filmu Dušana Hanáka Ružové sny. Česká legenda filmového plagátu Milan Grygar na plagáte akoby využil filmový strih. Pod fotkou z filmu je prilepená znova jej spodná časť.
Niektoré plagáty z tých čias majú skutočne len málo spoločné s filmom, ktorý propagovali. Nie vždy to však bol zámer, niekedy sa jednoducho inak nedalo. "Občas sme film videli alebo k nemu dokonca dostali aj zopár fotografií. Inokedy sme zase napríklad nedostali nič a jediné, čo sme poznali, bol názov filmu," spomínal na výstave v Olomouci výtvarník Jiří Šalamoun.
Šalamoun, ktorý napríklad vytvoril plagát k filmu Hanba od Ingmara Bergmana, či k populárnej sérii Lucie, postrach ulice, ďalej spomenul, že základom, ktorý dostávali ako podklad, bola takzvaná titulková listina - zoznam textu, ktorý musí plagát obsahovať. Spravidla sa ku každému filmu vyrábali tri návrhy, z ktorých vybrali zväčša jeden, ktorý sa napokon použil.
Hoci kvalitné plagáty vznikali aj v priebehu 70. a 80. rokov, podľa Rajčana sa za zlatú éru dajú považovať najmä 60. roky. "Bolo to aj kvalitnou filmovou produkciou, ale aj tým, že po roku 1968 sa mnoho umelcov muselo nútene tvorivo odmlčať, prípadne emigrovali," hovorí Rajčan, ktorého srdcovkami sú plagáty k Felliniho snímke Sladký život od Karla Vacu či k Bressonovmu filmu Nežná od Olgy Poláčkovej-Vyleťalovej.
Aj preto, že časy, keď filmové plagáty kultivovali ulice, sú už zrejme nenávratne preč, je dnes o staré československé filmové plagáty veľký záujem. Rajčan ponúka všetky plagáty, z ktorých má viac ako jeden kus, aj na predaj. Ako však sám dodáva, komerčná motivácia je len treťoradou záležitosťou. Jemu, ako aj ďalším nadšencom okolo pražských artkín Aero a Světozor ide predovšetkým o zachovanie unikátneho kultúrneho dedičstva.
Napokon, oceňovať ho už začínajú aj v zahraničí. "Keď robíme výstavy po Európe, snažíme sa ich vždy zameriavať tematicky. Pamätám si, že Španieli boli uveličení, keď si mohli pozrieť, ako naši výtvarníci prezentovali filmy ich slávneho režiséra Luisa Buňuela," uzatvára Rajčan. Nuž, zdá sa, že veci smerujú k tomu, že sa československé filmové plagáty stanú samostatnou kapitolou histórie svetovej kinematografie.
Slovenskí autori filmových plagátov
Marián Čunderlík
Maliar, grafik, ilustrátor a výtvarný editor sa narodil v roku 1926 v Motyčkách a zomrel v roku 1983 v Demänovskej Doline. Kolektívne vystavoval od roku 1954, samostatne od roku 1958. Od toho istého roku bol členom výtvarnej skupiny Konfrontácia. Filmovému plagátu sa venoval v rokoch 1962 až 1967 a vytvoril osem plagátov, napríklad k filmom Senzi mama či Zmluva s diablom.
Ján Meisner
Grafik a dizajnér sa narodil v roku 1939 v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Spolupracoval ako grafik so Štúdiom S, navrhoval gramoobaly pre Bratislavské jazzové dni, Petra Lipu i Lasicu so Satinským. V rokoch 1969 až 1988 vytvoril štyridsať filmových plagátov, najznámejší asi k filmu Dušana Hanáka 322 z roku 1971.
Ivan Štěpán
Výtvarník, grafik, scénograf sa narodil v roku 1937 v Bratislave a zomrel v roku 1985 v rodnom meste. Jeho výtvarná aktivita bola mnohostranná. V každej oblasti, do ktorej zasiahol, bol prínosom. K filmovým plagátom si len "odskočil" od voľnej tvorby. V nej cítiť vplyv dadaizmu, hravosť a absurditu. Jeho známy plagát je napríklad k filmu Sladký čas Kalimagdory z roku 1967.
Autor: Milan Čupka | 13. marca 2011 9:00