Franz Kafka zomrel

03.06.2013 07:46

3. júna 1924 v Kierlingu pri Viedni zomrel Franz Kafka, najslávnejší Pražan, po nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Narodil sa 3. júla 1883 v Prahe.

Kafkov blízky priateľ Max Brod sa veľkou mierou pričinil o rozšírenie jeho diela. Uverejnil ako správca jeho dedičstva tri fragmenty románov, napriek pokynu z testamentu o zničení týchto textov. Avšak Kafka zanechal aj druhý „testament“, v ktorom dáva príkaz na zničenie iba časti diela (citované v ďalšom odseku).

 

Veľká časť Kafkovho diela - medzi inými Ortieľ, Premena, a V trestaneckej kolónii - bola uverejnená už za jeho života; je to asi 50 titulov, väčšinou poviedky. V jednom dokumente z 29. novembra 1922 sa vyjadruje, že menované diela platia, ďalej nemyslím tým, že si prajem, aby sa znova vytlačili a zachovali pre budúcnosť, práve naopak, keby sa stratili, tak by to zodpovedalo môjmu pôvodnému želaniu. Ale nikomu nebránim, keď už sú tu, ak má chuť, aby ich zachoval.

 

Kafkove diela odzrkadľujú rozšírený životný pocit mnohých ľudí v začínajúcom sa 20. storočí. Ako v nejakom zlom sne sa pohybujú jeho postavy vystavené napospas anonymným mocnostiam cez labyrint neprehľadných pomerov. Toto platí aj v dimenzii priestoru. Zámok v románe pod rovnakým názvom, budova súdu v Procese sa skladajú zo široko a neprehľadne rozvetveného spletenca miestností. Aj v románe Nezvestný (Brod vydáva tento román pod názvom Amerika) sú zvláštne a nesúvislé dejiská - loď, byt hrdinovho strýka Karla Rossanna, hotel, cirkus - gigantické a neprehľadné.

 

Treba zdôrazniť, že aj vzťahy medzi účinkujúcimi osobami sú nejasné. V románe Zámok vytvára Kafka subtílnymi literárnymi metódami pochybnosti o postavení osoby K. ako „vymeriavača krajiny“ a aj o obsahu tohto pojmu samotného. Vytvára tak priestor pre interpretáciu. V priebehu deja sa len úlomkovito dozvedá K. a s ním aj čitateľ o úradníkoch zámku a ich vzťahu k dedinčanom. Tmavá, všadeprítomná vláda zámku na úkor dediny a dedinčanov sa stáva stále výraznejšou. Napriek jeho snahám zlomiť túto moc, ju obísť alebo aspoň vyzvať, nedostáva K. žiaden prístup k rozhodujúcim miestam v správe zámku. Takisto ani 'Joseph K.' v Procese nemôže nikdy nahliadnuť do obžaloby. Len v románe Nezvestný, ktorý rovnako ako Zámok zostal nedokončený, zostáva nádej, že Rossmann môže v najväčšom cirkuse na svete nájsť natrvalo pohodu.

 

Kafkovu tvorbu možno pochopiť ako žalobu proti byrokratickej mašinérii, ktorá stratila akýkoľvek cieľ a zmysel a spravuje iba samú seba, ale aj v prenesenom náboženskom a psychologickom zmysle.

 

Kafkove diela je ťažko zaradiť do nejakého literárneho smeru, aj keď sú blízko k expresionizmu. Najmä jeho poviedky možno chápať ako parabolu.

 

Človek je zobrazovaný z pohľadu vlastného odcudzenia, dôvera k blížnemu je otrasená a aj samota je veľká Kafkova téma. Sny, obavy, komplexy, spustošujúce a symbolické odzrkadľujú základný postoj v jeho dielach, v ktorom jedinec ako cudzia a vylúčená osoba stále hľadá istotu, podporu a pohodu.

 

Pod dojmom týchto diel, ktoré sa aj pri ich hĺbke dobre čítajú a sú aj napínavé, vzniklo adjektívum kafkovský, čo znamená stratenosť jedinca, pocit byť vydaný napospas cudzím a nepochopitelným mocnostiam. Pocit, ktorý je pre ľudí našej doby stále prítomný alebo aspoň ho dokážeme precítiť.

 

Dielo:

    Poviedky

  •         1913 - Ortieľ (nem. Das Urteil)
  •         1915 - Premena (nem. Die Verwandlung)
  •         1919 - V trestaneckej kolónii (nem. In der Strafkolonie)
  •         1919 - Dedinský lekár alebo Vidiecky lekár (nem. Ein Landarzt)
  •         1922 - Umelec v hladovaní (nem. Ein Hungerkünstler)

    Romány

  •         1925 - Proces (nem. Der Process)
  •         1926 - Zámok (nem. Das Schloß)
  •         1927 - Amerika (nem. Amerika)

 

Zdroj: wikipedia.org