Ilja Zeljenka zomrel

13.07.2013 06:57

13. júla 2007 v Bratislave zomrel Ilja Zeljenka, uvádzaný aj ako Iľja Zeljenka, slovenský hudobný skladateľ. Narodil sa 21. decembra 1932 v Bratislave.

Popri gymnaziálnych štúdiách študoval zároveň súkromne harmóniu a kontrapunkt u Jána Zimmera, klavír u Rudolfa Macudinského. V roku 1956 dokončil štúdium kompozície u profesora Jána Cikkera. Ilja Zeljenka patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20.storočia. Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. Už z tohto obdobia si doniesol zmysel pre vlastné kompozičné riešenia, čo znamená, že i s podnetmi Novej hudby a avantgardy sa vyrovnal celkom originálnym spôsobom.

Koncom 50. rokov reagoval na formalizmus, ktorý bol v tomto období veľmi rozrastený v rámci vtedajšej ideológie, ale zároveň to bola aj kritická reakcia na neskorý romantizmus a českú modernu.

V 60. rokov spôsobil rozruch medzi niekoľkými, vtedy patrónmi slovenskej hudby svojimi skladbami, ktorými ako jeden z prvých nadviazal na postwebernovkú líniu. V skladbách 60. rokov dominovala zvukovosť, skúšaná a prenesená aj do hlasového prejavu (kantáta OŚWIECZIM, METAMORFÓZY XV pre komorný súbor a recitátora na latinský text Ovídia, ZAKLINADLÁ pre zbor a orchester na vlastný latinský text). V tomto období dospieva aj k vlastnému grafickému záznamu na spôsob poľskej školy. Spolupracoval tiež s Elektroakustickým štúdiom Československého rozhlasu(1961). Výsledkom je množstvo filmovej hudby.

Keďže 70. roky sa niesli vo všeobecnej stagnácii kultúry i spoločnosti, Zeljenka sústreďuje tvorbu najmä pre ľudové súbory a napája sa na neoromantickú orientáciu v európskej hudbe. Mnohé diela z tohto obdobia boli predvedené až neskôr.

V rokoch 1957–1961 dramaturg Slovenskej filharmónie, 1961–1968 Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1985 pedagóg na VŠMU v Bratislave. Autor opier, orchestrálnych diel (5 symfónií, Hudba pre orchester, Zakliaty pohyb pre orchester), inštrumentálnych koncertov, kantát (Osvienčim, Slovo), komorných skladieb (5 sláčikových kvartet, 2 klavírne kvintetá), scénickej, filmovej (Drak sa vracia, Dolina) a inej hudby. Stál pri zrode elektroakustickej hudby.

Jeho dcéra Alexandra Švolíková (* 1965), žijúca v Čechách, je výtvarníčka a ilustrátorka.

 

Skomponoval množstvo hudobných a hudobno-dramatických diel. Je tvorcom opier Bátoryčka a Posledné dni Veľkej Moravy, deviatich symfónií, klavírnych sonát, sláčikových kvartet, scénických pašií a mnohých koncertných a komorných kompozícií. Skomponoval hudbu k stovke hraných a dokumentárnych filmov, medzi ktorými sú aj v zahraničí známe tituly ako Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac. Experimentoval s elektroakustickou a konkrétnou hudbou, aleatorikou. Osobitne sa inšpiroval folklórom. Zeljenka bol vedúcou osobnosťou slovenskej hudobnej avantgardy. Jeho neopakovateľný rukopis sa vykryštalizoval v 70. rokoch.

V posledných rokoch Zeljenkovu tvorbu ohodnotili viacerými cenami a vyznamenaniami: Cenou Jána Levoslava Bellu za dielo Symfónia č. 4 Baletná (1980), Cenou SOZA za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby - Musica slovaca (2001), Veľkou cenou SOZA za celoživotný prínos k slovenskej hudobnej kultúre (2001), Cenou ministra kultúry SR za celoživotnú tvorbu (2002), tiež cenou Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (2004) a v tomto roku Cenou predsedu Národnej rady SR.

 

Zomrel 13. júna 2007 v Bratislave po ťažkej chorobe.

 

Zdroj: wikipedia.org

https://www.topky.sk/cl/15/164506/Zomrel-vyznamny-hudobny-skladatel-Ilja-Zeljenka