Ján Chalupka sa s Babettou zoznámil v Kežmarku
Ján Chalupka (inak, brat slávnejšieho Sama Chalupku) prišiel r. 1818 ako 27-ročný do Kežmarku, kde pôsobil na lýceu ako profesor a rektor. Počas pobytu sa zoznámil s Babettou von Wieland, o osem rokov mladším dievčaťom z nemeckej šľachtickej rodiny. Cit bol obojstranný, no Babettini rodičia si dobre uvedomovali ich spoločenský rozdiel. Keď Ján Chalupka odišiel v roku 1824 robiť farára do Brezna, mladý pár pokračoval v kontaktoch, o čom svedčí zachovaná korešpondencia. Prišiel však 4. marec 1827.
4. marca 1827 Babetta Jánovi Chalupkovi napísala:
„Milovaný drahý priateľ! Kto je už raz na to určený, aby trpel, ten znesie všetko a nepodľahne, veď hľa, žijem ešte, i keď som všetko stratila a musela som sa Ťa zrieknuť. Vypovedali teda to strašlivé ´nie´, ktoré ma od Teba na veky odlúči. Prosila som matku pred niekoľkými dňami, aby už raz rozhodli o našej veci, no nechcela mi dať rozhodnú odpoveď a ani s nikým nechcela o tom prehovoriť. Tak som písala otcovi, ale nedostala som ani od neho rozhodnutie. Konečne strýko generál si vzal odvahu, aby mi oznámil rozhodnutie rodiny, že sa Ťa musím zrieknuť. Ale z akých dôvodov, na to mi neodpovedal. A ja som mu musela prisľúbiť, že Ti toto napíšem. Zbohom teda, drahý môj, ži šťastne, nájdi blaženosť v živote! To je moje jediné želanie, ktoré mi ešte zo všetkého ostalo. Spomeň si aj potom na stvoru, ktorá navždy s horúcou láskou bude visieť na Tebe i keď bude od Teba naveky rozlúčená. Píš mi ešte aspoň raz, neoznám mi slová rozlúčenia cestou cudzích ľudí. Nehnevaj sa pre toto všetko na mňa, veď ak Ti moja láska aj priniesla nešťastie, priniesla ho vo väčšej ešte miere aj mne a moje blaho navždy zničila. Neobviňujme preto seba, bol to už náš osud. (...) Ešte raz zbohom, len nezabudni celkom na Tvoju nešťastnú BW." (podľa prekladu z nemčiny od J. Ďuroviča)
Babetta zostala slobodná, Chalupka sa oženil
36-ročný Ján Chalupka sa už 25. júla 1827 oženil s 22-ročnou Ľudovikou Lovichovou z Banskej Bystrice (mali tri deti). Keď bol v roku 1871 na smrteľnej posteli, mal nezvyčajné želanie - chcel portrét dávnej lásky Babetty. Svedčí o tom obsah listu datovaného 18. júla 1871, ktorý Ľudovike Chalupkovej poslal profesor kežmarského lýcea Hugo Stenczel: „Milostivá pani! Podľa Vášho a Vášho cteného pána manžela želania prijmite od Fräulein Babette von Wieland pýtaný portrét. Prajem čoskoré vyzdravenie ctihodnéhmu starcovi, ktorému oddajte môj úprimný pozdrav." Ján Chalupka sa portrétu od Babetty nedožil. Zomrel o pár dní skôr - 15. júla 1871. Babetta von Wieland sa nikdy nevydala, zomrela r. 1881, vyše 80-ročná.