Ján Francisci-Rimavský sa narodil

01.06.2013 06:45

1. júna 1822 sa v Hnúšti narodil Ján Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné, slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra. Zomrel 7. marca 1905 v Martine.

Pochádzal z remeselníckej rodiny. Od 1827 navštevoval ľudovú školu v Hnúšti, 1830-34 študoval na latinskej škole v Ožďanoch, 1834-39 na ev. lýceu v Levoči, 1839-43 v Bratislave. V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845-47) pokračoval v štúdiu na práve v prešovskom kolégiu. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.

 

Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v Levoči, neskôr u podžupana Gemerskej stolice G. Fáya. V roku 1848 s Š. M. Daxnerom a M. Bakulinym organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia (väznený v Plešivci a v Pešti) a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu.

 

Po revolúcii pracoval v Banskej Bystrici a v rokoch 1853-1859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V roku 1860 sa stal v Budíne radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady. Popri superintendantovi K. Kuzmánym sa stal svetským predstaviteľom slovenských evanjelických cirkví v Uhorsku. V rokoch 1861-1863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Bol predsedom dočasného výboru Matice slovenskej a po jej založení doživotným čestným podpredsedom. V roku 1864 - 1865 bol županom Liptovskej stolice, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol penzionovaný, presťahoval sa do Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej. V roku 1872 sa natrvalo presťahoval do Martina, no zostáva v ústraní od kultúrneho i spoločenského a politického diania. V roku 1870 sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku v Martine, a bol ním až do roku 1898. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

 

Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať. Okrem práce na vlastných zbierkach povestí sa tiež spolupodielal na vydaniach Dobšinského a Škultétyho zbierkach. V časopise Orol mu vyšlo viacero recenzií na súčasnú literárnu produkciu.

 

Dielo:

  •     1844 – Ohlas, báseň
  •     1844 – Janko podhorský, historická próza
  •     1844 - Svojim vrstovňíkom na pamjatku, prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine, Bratislava
  •     1845 – Slovenskje povesti, 1. diel, Levoča
  •     1868 - Vzájomné pomocnice, Budapešť
  •     1871 - Poviedky pre slovenské dietky, Martin
  •     1871 - Zornička, Martin
  •     1889 – Iskry zo zaviatej pahreby, zbierka ľúbostných básní, Martin
  •     1895 – Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov (1870 – 1894) jeho jestvovania, Martin
  •     1897 – Črty z doby moysesovskej, dielo o osudoch Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej pri príležitosti jeho 100. narodenín
  •     1899 - Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843, Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 651-665
  •     1899 - Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, podané r. 1848 Eugenovi Kubínyimu... o proklamácii "Bratia Slováci", Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 714-721
  •     1909 – Vlastný životopis, Martin

 

Zdroj: wikipedia.org