Ján Kollár zomrel

24.01.2014 06:12

24. januára 1852 vo Viedni zomrel Ján Kollár (pseudonym Čechobratr Protištúrsky), slovenský politik, básnik a spisovateľ, ideológ Slovenského národného obrodenia a predstaviteľ Českého národného obrodenia; jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz. Patril k zásadným osobnostiam hlásiacim sa k politickému programu austroslavizmu. Je po ňom pomenovaná planétka (20991) Jánkollár. Narodil sa 29. júla 1793 v Mošovciach.

Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici (1806-1808), Banskej Bystrici (1810-1811) a v rokoch 1812–1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku 1916 zložil kandidátsku skúšku u superintendanta A. Lovicha, ktorá bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene (1817 – 1819).

Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila jej idea zjednotenia Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii. Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom (1819-1848). Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho, či Lajosa Kossutha, vtedy ešte Slovákov (dodnes zlyhali všetky snahy umiestniť mu na tomto chráme pamätnú tabuľu). V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Frederikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848 / 1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.

Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený. Dňa 16. 8. 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a roku 1982 reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti, podobne ako aj dokumentárny film Ján Kollár (z cyklu Osobnosti náboženského života, Slovenská televízia 2002, scenár Eva Tkáčiková, réžia Fedor Bartko).

Tvorba a názory
Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s P. J. Šafárikom a J. Blahoslavom-Benediktim.

Dielo

  •     1811 / 1812 – Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), báseň, jeho prvá literárna práca
  •     1821 – Básně Jana Kollára, prvá básnická zbierka, zložená z dvoch cyklov (37 a 39 sonetov), elégií, vlasteneckých básní a epigramov (Praha)
  •     1821 – Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn), česky vyšla až v roku 1822 v časopise Čechoslav
  •     1822 – Dobré vlastnosti národu slovanského, kázne
  •     1823 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích I. diel, zbierka slovenských ľudových piesní
  •     1823 – Myšlénky o libozvčnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské
  •     1824 – Slávy dcera, cyklická skladba obsahujúca 150 sonetov v 3 spevoch
  •     1825 – Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách
  •     1826 – Šlabikář pro dítky
  •     1827 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích II. diel
  •     1828 – Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie
  •     1830 – Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů, historické a filologické štúdie o etymológii slovanských mien (dielo nemá vedecké základy)
  •     1831 – Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči I. a II. diel
  •     1832 – Slávy dcera, rozšírené vydanie pôvodného diela z 3 na 5 spevov; obsahuje 615 sonetov
  •     1832 – Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře, obsiahly poznámkový komentár k Slávy dcere
  •     1834 / 1835 – Národnie zpevanky, I. a II. diel
  •     1836 – O literarnéj vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, úvaha
  •     1837 – O literárnej vzájomnosti medzi rozlčnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen deň verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation), rozšírené a doplnené dielo z roku 1836
  •     1839 – Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův, rozprava
  •     1843 – Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou, cestopis
  •     1844 – Druhá cesta do Vlach (rukopis vyšiel až v Spisoch Jana Kollára v roku 1863 pod názvom Cestopis druhý aj s básnikovou autobiografiou Paměti z mladších let života)
  •     1845 – Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích, zbierka básní
  •     1846 – Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky, zborník
  •     1853 – Staroitalia slavjanská, o osídľovaní severného Talianska Slovanmi

Zdroj: wikipedia.org
https://www.cojeco.cz/index.php?detail=1&id_desc=46203&s_lang=2
https://www.ecav.sk/?p=info/INFHist%C3%B3ria/osobnosti/kollar_jan_%2829_7_1793_mosovce_%E2%80%93_24_1_1852_vieden%29
https://www.sokolbazupa.sk/sokolske-zupy.htm
 

Späť