Vidím vás strašných na mečoch
Vrah už pil na vašu skazu
na olovenej hostine,
čo stojíte ako dudky
v tejto osudnej hodine!
Čo pomôže vám trpenie
až hen od sveta pamäti?
Vrahy obstali dokola,
nebe k pomoci neletí.
Vrah sa pohýna zúrive,
smrť, zúfalstvo sebou nosí.
Mizerák vidí koniec svoj,
ešte raz Boha poprosí.
Milosť božia raz precíti
slov tých veľkých zmysel celý:
Nečujem, len prosbu živú,
čo sa vyiskrí z oceli.
Vidím vás strašných na mečoch,
v hrôze krvavých obetí -
stiahnem zásteru kúrovú,
nad vami slnce zasvieti.
A ošklivec, čo uzavrel
vám smrť, peklom naplnený,
vidiac vás, s hanbou pobeží
do vrchov v dyme, plameni.
A slávou činov hrdinských
zahučia vaše doliny
a svetlom novým zahoria
vaše ohyzdné rodiny.