Karel Čapek sa narodil

9. januára 1890 sa v Malých Svatoňoviciach narodil Karel Čapek, český prozaik, dramatik, novinár, filmový scenárista, libretista, básnik a prekladateľ, literárny, divadelný a výtvarný kritik, estetik a filozof; brat Josefa Čapka. Zomrel 25. decembra 1938 v Prahe.

Próza

• Žiarivé hlbiny, Zářivé hlubiny (1916) – zbierka poviedok vydaných v časopisoch napísaných spolu s bratom Josefom
• Božie muky, Boží muka (1917) – filozofické poviedky, ktoré sa zamýšľajú (filozofujú) nad záhadami ľudskej duše a osudovými náhodami v živote človeka. Prvá kniha, ktorú Karel Čapek napísal sám.
• Krakonošova záhrada (1918) – ide o knižné vydanie jeho próz otlačených v časopisoch, napísaných spolu s bratom Jozefom. Väčšina prác pochádza z rokov 1908–1911.
• Kritika slov (1920) – v tomto diele pomocou stĺpčekov podrobil rozboru frázu a jej zneužitie.
• Trápne poviedky, Trapné povídky (1921) – skepticky uvažuje o zmysle ľudskej existencie a jeho duševna.
• Továreň na absolútno, Továrna na absolutno (1922) – fejtónový vedeckofantastický román. Ľudstvo získa od českého vynálezcu ing. Marka vynález motora, ktorému môže ako palivo slúžiť akákoľvek látka a ktorú spáli bezo zvyšku. Spolu s týmto zdrojom energie ľudstvo postupne získa blahobyt. Pri spaľovaní sa ale uvolňuje žiarenie – absolútno, ktoré robí z ľudí náboženských fanatikov. Postupne týchto ľudí pribúda a tým začína chaos. Nakoniec vypukne vojna, ktorá končí úplným vyčerpaním, až potom si ľudia uvedomia vinníka a všetky motory zničia.
• Krakatit (1922) – vedeckofantastický román. Ing. Prokop objaví novú, veľmi silnú trhavinu, schopnú zničiť celý svet. Jeho priateľ Tomeš získa kvôli peniazom tajomstvo krakatitu a utečie. Prokop sa ho vydá hľadať, aby zabránil zneužitiu. Na konci sa stretáva s rozprávkovým starčekom a diskutujú spolu o zmysle života. Záver je postavený na myšlienke, že človek nemá robiť veľké skutky, ale len také, ktoré mu majú slúžiť. Dvakrát sfilmované pod názvom Krakatit (1948) a Temné slnko (1980).
• O najbližších veciach, O nejbližších věcech (1925) – knižné vydanie jeho stĺpčekov, drobné úvahy
• Škandálna aféra Josefa Holouška, Skandální aféra Josefa Holouška (1927) - satirické poviedky o novinách, novinároch, v ktorých autor kritizuje pomery v tlači v období medzi dvoma svetovými vojnami.
• Poviedky z jedného vrecka, Poviedky z druhého vrecka, Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy (1929) – poviedky s detektívnou tématikou. Ich príbeh je podávaný humornou formou. Hrdina väčšinou nie je veľký zločinec, ale malý zlodejíček, tiež kriminalista je obyčajný človek. V týchto dielach ide predovšetkým o vystihnutie rôznych typov osôb.
• Záhradníkov rok, Zahradníkův rok (1929) – ide o fejtóny o záhradkárstve, zároveň pomocou reakcií na deje súvisiace so záhradkárstvom (napr. počasie) vystihuje českú povahu.
• Marsyas alebo na okraj literatúry, Marsyas čili na okraj literatury (1931) – v niekoľkých esejach sa zaoberá tzv. brakovou literatúrou – dochádza k záveru, že jej existencia je nutná. Ide o pomerne kvalitný rozbor tohoto žánru.
• Kniha apokryfov, Kniha apokryfů (1932) – poviedky, v ktorých štylizuje historické a predovšetkým biblické témy
• O veciach obecných čiže Zoon politikon (1932) – fejtóny a state

Noetická trilógia

Nasledujúce diela tvoria voľnú, tzv. noetickú trilógiu spojenú podobnými filozofickými myšlienkami a závermi. Táto trilógia patrí k vrcholom jeho diela, prejavuje sa tu plne jeho pragmatizmus. Ukazuje, že z rovnakých faktov vyvodzujú rôzni ľudia odlišné závery, zobrazuje tu mnohorakosť pohľadov na svet, relatívnosť pravdy.

• Hordubal (1933, filmované v r. 1937) – základom tejto novely je skutočná udalosť, keď sa sedliak Hordubal po niekoľkých rokoch práce v Amerike vrátil domov (Podkarpatská Rus) a bol zavraždený svojou ženou a jej milencom. Čapek si kladie otázku typu „sme vôbec oprávnení spravodlivo súdiť vinu“? Pri dokazovaní sa stratí Hordubalovo srdce, symbolizuje nevyriešený príbeh Hordubala.
• Vetroň, Povětroň (1934) – v tejto novele je z trosiek lietadla vytiahnutý bez akýchkoľvek dokladov človek. Traja svedkovia jeho umierania (zdravotná sestra, básník a jasnovidec) si tak na základe vlastných predstáv a skúseností vytvárajú predstavu o umierajúcom (na základe toho, akí sú sami).
• Obyčajný život, Obyčejný život (1934) – železničný úradník v penzii opisuje svoj "obyčajný život" v pamätiach a zamýšľa sa nad ním. Postupne prichádza k presvedčeniu, že sa vlastne skladá z mnohých osobností, ktoré spolu tvoria jeho osud.

Romány

• Vojna s mlokmi, vedeckofantastický román, Válka s mloky (1936, príprava sfilmovania v r. 2009) – protifašistický román, alegória. Ľudia objavujú zvláštne tvory – mloky, inteligentné živočíchy, ktoré ľudia začnú cvičiť ako lacnú pracovnú sílu. Mloky sa však vzbúria, začnú organizovať svoj vlastný štát, zvolia si svojho vodcu a žiadajú pre seba „životný priestor“. Všetko speje nevyhnutne k vojnovému konfliktu.
• Prvá partia, První parta (1937, sfilmované v r. 1959) – dej tohoto románu sa odohráva v bani, kde po závale zostane niekoľko baníkov a vedenie bane hľadá dobrovoľníkov na ich záchranu. Toto dielo je oslavou ľudskej solidarity.

Zdroj: wikipedia.org