Ľ. Štúr - Nedeľné školy (Slovenskie národnie novini)

NEDEĽNÉ ŠKOLY - 1. časť

( Slovenskje národňje novini, 5. číslo, 15. august 1845 )

    Videli sme v predchádzajúcich článkoch veľkú potrebu verejného vyučovania a videli sme ešte veľké nedostatky z tohoto ohľadu v krajine našej. Tomuto nedostatku, ktorý pred pár časmi aj v iných európskych krajinách panoval a sčiastky ešte aj u vysokovzdelaných západných národov európskych trvá, pomáhali znamenité na konci pominutého stoletia povstalé ústavy, takrečené nedeľné školy. Námera týchto škôl bola a je všetkým tým, ktorí dobrodenia toho, vyučovania školského, v svojom detinstve a v mladom svojom veku účastnými sa nestali, alebo ktorí len málo sa v tomto veku v školách podučili a v priebehu času zábudlivostou aj o to prišli alebo prichádzajú, toto dobrodenie udeľovať a ich s prvými v živote neobchodne potrebnými známosťami oboznamovať. Aj na tých ešte sa vyučovanie v týchto ústavoch rozširuje, ktorí zo škôl niečo vyniesli, poučenie ale v rozličných známostiach potrebujú a napospol na všetkých tých, ktorí sa učiť chuť majú. Pripúšťajú sa k nim i mladší i starší, dobre, že aj títo, bo nikdy sa človek, čo by jako starý bol, všetko dokonale nevyučí a naveky niečomu priúčať sa má, lebo dlhé je umenie, ale život krátky. I v našej vlasti od daktorého času sa začínajú ukazovať tieto znamenité ústavy, nedeľné školy, založené a pestované od ľudí pilných a svedomitých, duchom lásky k bližným svojim naplnených. Tým s radostnejším srdcom vítame my povstanie týchto ústavov vo vlasti našej, čím sme viac o veľkom ich pre ľud a krajinu úžitku a o veľkej ich potrebe pre vlasť našu, kde mnoho je ešte nedostatku v poučení ľudu, presvedčení. Ony doplňujú a nahradzujú to, čo ľudia v mladom svojom veku či vlastnou, či druhých okolností vinou zanedbali a sú takrečeno školy pre obecný ľud náhradné, preto mali by všade, kde sa len koľvek uviesť môžu a k tomuto vonkajších potrieb málo, tým ale viac šľachetnej horlivosti a lásky k bližným treba, pozakladať a po krajine našej tak, jako aj po iných krajinách európskych a menovite aj po dedičných zemiach rakúskych, napr. v samom Rakúsku, Česku, porozširovať. Školy tieto sú vo vlasti našej novým úkazom, zákonom ešte nič o nich a ich zriadení nie je ustanovené, a preto zanechané sú dosiaľ a myslíme, aj na budúci čas budú súkromných pilnosti, horlivosti a ochotnosti. A toto zakladanie a vedenie nedeľných škôl v obciach nikomu lepšie nestojí jako učiteľom cirkevným, farárom, slova Božieho kazateľom a učiteľom školským; oni sú vodcovia duchovní ľudu, už teda podľa svojho povolania sväto sú zaviazaní ľud sebe zverený ku všetkému dobrému a poučiteľnému viesť a ho známosťami náboženskými a aj inými obohacovať, oni sú vycvičenejší, vzdelaní alebo práve aj učení, oni majú veľkú dôveru u ľudu a naposledok oni majú k tomu aj čas a čo jako sú aj prácami obsypaní, nájdu ho, keď len vôľu k tomu pridajú. Horlivosť a ochotnosť duchovných správcov ľudu nášho je jedna hlavná podmienka zakladania nedeľných škôl; keď túto duchovní správcovia ukážu a ukázať ju pri vyučovaní, zmravňovaní ľudu je svätá ich podľa úradu a záväzku povinnosť, ostatné sa potom dariť bude a nedeľná škola v obci sa založí. Nemyslime, že by ľud niekde bol tak surový, tak neznabožský, tak o seba nedbanlivý, že by, keď správcovia jeho duchovní ho k navštevovaniu nedeľnej školy pozvú, na toto pozvanie nedbal a znamenitého tohoto ústavu celkom sa odhodil, naopak vidíme, že všade, kde len koľvek sa nedeľná škola otvorila, s radosťou do nej sa dal a pilne ju navštevoval. Dobre to ľud cíti, že on málo vie, ťažko mu prichádza v každej najmenšej veci sa k iným o radu, o pomoc obracať musieť, neraz si horko, že sa v mladosti svojej málo naučil, sťažuje a naspäť si svoje mladé letá, len aby sa viac naučiť mohol, žiada, vidíme krem toho, že náš ľud je veľmi zvedochtivý, poučenlivý, že sa pri nedeli a sviatku do knižiek, ked' ich rozumie, s radosťou berie, netreba teda o ňom pochybovať, že by do nedeľných škôl, keď sa mu otvoria, s radosťou nechodil a s radosťou sa v nich nepodúčal. Len v takých osadách a obciach, kde by sa boli mravy napospol najmä pijanstvom docela zhubili, kde čas nedel'ný po službách Božích v krčmách nemilobohu tráviť už do obyčaja prišlo, len tam, veríme, že by nedeľné školy neboli napospol s radosťou od ľudu prijaté, ale i tam sa nájdu vždy múdrejší, cnostlivejší a poriadnejší otcovia čeľadní a hospodári, nájdu sa vždy aj zvedochtivejší, ešte neskazení mladí chasníci, ktorí s radosťou do nedeľnej školy vstúpia a iným príklad dajú. Prv alebo neskôr pôjdu aj druhí za nimi, lebo taká je povaha ľudská, že čo aj zlému sa oddá a čo aj dlhšie časy v ňom strávi, predsa sa na hlas prenikavý, na príklad dobrý a šľachetný spamätá a zo zlého sa otriasať začína. Človek je človek, svedomie jeho, ked' sa raz v ňom vzbudilo, nikdy sa viac docela vonkancom udusiť a zatarasiť nedá. Ale i tam, kde sa v obciach už zlé mravy z pijanstva, tejto studne hnusných výstupkov, vyliahli a ľud naprašili, i tam najviacej na duchovných správcoch záleží, aby ľud k niečomu lepšiemu priviedli a ho aj k nedeľným školám naklonili; treba len vôle pevnej, nezlomnej a tak sa tvoriť dá. Výhovorky, že ľud tu alebo tam nie je k tomu náklonný, že sa mu už mnoho nahovorilo, nakázalo a že nič na to nedbá, že sa už aj niečo začalo a zase sa rozsypalo, sú len zástera nechuti alebo malej horlivosti k činnosti.

NEDEĽNÉ ŠKOLY - 2. časť

( Slovenskje národňje novini, 6. číslo, 19. august 1845 )

Škola nedeľná podľa potrieb tých, ktorí ju navštevujú, na dvoje by sa deliť mohla; jedni sú takí, ktorí v detinskom svojom veku najmenšieho vyučenia nemali, alebo čo aj mali, zábudlivosťou neskôr o to prišli, druhí, ktorí sa v niečom, v najprvších známostiach, podchytili a to, čo sa naučili, aj dodržali, podľa tohoto teda delilo by sa nedeľné vyučovanie na dvoje, jedno by bolo pre takých, ktorí sú celkom nevedomí, druhé pre takých, ktorí sú podučení v známostiach najpotrebnejších a tamtí by patrili k nižšej, títo k vyššej škole. Vyučovanie by bolo pre oboch osobitné, jedno za druhým, alebo v tom samom čase na rozličných miestach viesť by sa mohlo od dvoch rozličných osôb, tamto asnád' od školského učiteľa, toto od samého farára, sl. b. kazateľa. V nižšej škole by boli hlavné predmety: a) čítanie, b) písanie, c) počtovanie, d) učenie v náboženstve; v druhej vyššej : a) cvičenie sa v reči materskej a skladanie v nej, b) počtovanie vyššie, c) prírodoskus (fyzika) s obzvláštnym pozorom na úkazy prirodzené, u nás sa zjavujúce, d) prírodopis so zvláštnym pozorom na naše kovy, rastlinstvo i zvery, e) história všeobecná nakrátko, obšírnejšie našej vlasti, f) zemepis, najmä Európy a hlavne vlasti našej, g) známosť krátka krajinských zákonov, najmä čo sa obecného ľudu týka; h) hospodárske veci, užitočné nové v tomto ohľade vynálezy, i) zábavné a ponaučné všeljaké rozprávky, a naposledok aj niečo o obchode. (Knihy k tomuto potrebné, krem iných, v druhých rečiach spísaných, v našom jazyku by boli: Zábavy nedělní, čili prostonárodní poučování v silospytu(fysika) od dr. F. S. Kodyma, v Prahe (vychodí v Prahe po zväzkoch, knižka výborná) ; Fysika Michalkova; Prírodopis od Staňka, v Prahe; Naučení pro lid obecný o domácich jedech a kazijedech, o jedovatých rostlinách od Amerlinga, v Prahe; Jádro historie všeobecné od Šoltísa; História kráľov uhorských od Semiana; Balbiho zemepis; Známosť vlasti od Palkoviča; Summa práv uherských od Feješa (už je trochu zastaralé dielko); Přemyslný posel od Amerlinga; Čítanka od Kollára; Makrobiotika, preložená do nášho jazyka od Palkoviča; pre evanjelikov: Osvícený křesťan evanjelický o Štěpána Lešky atď. atď. Výťah z gramatiky našej reči slovenskej onedlho na svetlo vyjde a priať by bolo, aby čím skôr niekto i históriu krajiny našej vyvedenejšiu i zemepis úplnejší a všetky premeny obsahujúci i terajším potrebám primeranú známosť zákonov vlasti našej na svetlo vydal.) Čas, v ktorom by sa vyučovanie držať mohlo, najpríhodnejší by bol v nedeľu po dokončených službách Božích, bo vtedy i čas majú k tomu všetci najlepší i sa takéto vyučovanie najlepšie na tento zasvätený deň svedčí. Dobre by bolo, keby vrchnosti obcí pod čas vyučovania žiadne zhonby po krčmách a uliciach nedovoľovali, aby sa pohoršenie nezavdávalo a od navštevovania hodín daktorí ľahkomyseľnejší neodťahovali. V lete, keď veľké roboty poľné stoja a ľud sa cez celý týždeň v potu tvári na poli napracoval, i v nedeľu odpočinku potrebuje a tiež aj z veľkej čiastky niekde na našich stranách svetom sa rozchádza, dobre by bolo vyučovanie nedeľné prenechať a ho len zase potom na jeseň, ked' roboty poľné viac a viac prestávajú, začať. S nedeľnými školami mohli by sa aj iné užitočné veci zaviesť, menovite založiť a sporiadať by sa mohli knihovne k čitaniu pre ľud, jako to aj inde v iných krajinách pri nedeľných školách vídame, potom tiež ľud by sa tu pripravovať mohol k spolkom miernosti, pre nás náramne užitočným a neobchodne potrebným. Knihy do knihovne kupovali by sa z prínesiek peňažitých samých poslucháčov nedeľných prednášaní, ktoré prínesky, pravda, veľmi malé by byť museli a každý týždeň, jestli by boli najmenšie, každý mesiac, jestli by boli patrnejšie, znášať by sa mohli. Keď by sa raz malý základ urobil, prínesky tieto riadne by celkom prestali a potom by sa len peniaze za požičané knihy od čitateľov vyberali a knihoveň z týchto peňazí rozmnožúvala. Máme potom tiež tú nádeju, že by sa pre takéto obecný úžitok donášajúce knihovne aj šľachetní dobrodincovia, ktorí by ich alebo peňažite alebo knihami podporovali, našli a k prvým by sme my samé zemské panstvá, k druhým knihy vydávajúcich spisovateľov pripočítali. Zemské panstvá so zmáhaním sa vzdelanosti svojich poddaných len vyhrať môžu, bo namiesto surových, neohrabaných poddaných, až takých mali, dostali by poriadnejších a mravnejších, potom tiež, na čo sa pozor obrátiť musí, predsebabravejších, šanobnejších a tak majetnejších, ktorí by svoje príslušnosti poriadnejšie a lepšie splácali. Ale zemským panstvám na väčšej vzdelanosti i mravnosti svojich poddaných už pre samú jej vysokú cenu záležať musí, niet potom peknejšieho dobrodenia nad to, ktoré sa lepšej stránke človeka, t. j. duchovnej, urobí. Poddaní tiež pracujú a namáhajú sa pre panstvo; dobrodenie podobné od panstva bolo by pre poddaných odmenou, ktorou by aj oddanosť a lásku poddaných k panstvám svojim utvrdilo. Žiadnej nemáme pochybnosti, že by spisovatelia sami knihami od seba vydanými takéto knihovne podľa možnosti napomohli, bo tak by knihy ich žiadaný úžitok väčšmi vydávali a na mnohých pôsobili. (K tomu cieľu by sa v novinách našich založenie každej nedeľnej školy, jestli je aj s knihovnou spojená, od predstavených oznámiť mohlo, aby darovliví a štedrí dobrodincovia vedeli, kam a komu by knihy svoje k obecnému úžitku obetované poslať mali. Obetovať by sa knihy mohli pod tou podmienkou, aby boli zaraz, jestliže by knihoveň pre dajakú príčinu zahynula, alebo samému spisovateľovi, alebo inej vážnej osobe alebo jednému mravnému telu navrátené, ktoré by potom zase knihy k tej istej námere obrátili a na iné miesto pod tou samou podmienkou poslali. Spomenuté do novín poslané oznámenia vydavateľstvo novín vďačne na svetlo vydá. Mohli by sa potom v novinách aj poistenia nad prijatím kníh pre odstránenie všetkých iných prekážok oznamovať a tak jedni druhých o činnosti ubezpečovať.) Predstavení nedeľnej školy opatrovali by aj knihoveň, oni by tiež knihy, jaké sa kúpiť majú, ustanovovali i obstarávali. Počty by viedol jeden od samých údov k tomu vyvolený, zámožnejší a statočný obyvateľ obce a skladali by sa verejne.

Veľký, bezmierny je úžitok nedeľných škôl a s nimi spojených knihovien; ľud sa vzdeláva, od surovosti, neohrabanosti odstáva, hrubé výstupky opúšťa, sa zmravňuje a zlepšuje a miesto daromného alebo bezbožného času mrhania na dobré, užitočné práce navyká. Ľud vzdelanejší má vážnosť k vrchnosti, predstaveným, on obecné veci s radosťou a svoje povinnosti s vďačnosťou vykonáva, preto máme pevnú nádeju, že za príkladom založených už u nás nedeľných škôl, napr. v Nitrianskej, Trenčianskej atď., iné obce pôjdu a šľachetní priatelia ľudu nášho na založenie ich s celou dušou nastávať budú. Nedostanú, pravda, za to žiadnej vonkajšej na ten čas odmeny, ale ktoráže odmena pre poctivého, šľachetného človeka je peknejšia nad povedomosť pracovania a namáhania sa za dobro obecné a nad uznalosť dobrých?

Zdroj: https://www.stur.sk/clanky/4cl1.htm