Modálna stavba viet

MODÁLNA STAVBA VIET (VETY PODĽA OBSAHU)

Spôsoby vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti nazývame modálnou stavbou vety.

Rozlišujú sa tri druhy modálnosti:

1.      postojová modálnosť,

2.      istotná modálnosť,

3.      voluntatívna (vôľová) modálnosť.

POSTOJOVÁ MODÁLNOSŤ

Postojovú modálnosť má každá veta. Hovoriaci uplatňuje svoj postoj vo výpovedi, a to tak, že výpoveď sformuluje ako oznámenie alebo ako otázku alebo ako žiadosť alebo ako želanie.

OZNAMOVACIE (ENUNCIATÍVNE) VETY

Oznamovacou vetou hovoriaci podáva obsah vety ako správu, informáciu alebo konštatovanie.  V písomných prejavoch sa na konci oznamovacej vety píše bodka.

Zajtra sa stretneme. Prídem. Prišiel by som. Kone by pili. Tak ja by som už šiel.

OPYTOVACIE (INTEROGATÍVNE) VETY

Otázka je výzva hovoriaceho adresátovi na zistenie platnosti výpovede, alebo je to výzva na doplnenie výpovede hovoriaceho v niektorom bode, ktorý hovoriaci všeobecne naznačil iba opytovacím zámenom dopĺňacej otázky.

Opytovacie vety sa rozdeľujú na zisťovacie a dopĺňacie.

·         Zisťovacou otázkou sa hovoriaci informuje o istoty informácie ktorej obsah pokladá za neistý. Odpoveď počúvajúceho je iba znak súhlasu alebo nesúhlasu (ÁNO – NIE).

·         Doplňovacími otázkami na viac možnosti sa spytujeme:

Hovoriaci žiada od počúvajúceho doplnenie časti informácie. Časť, ktorá sa má doplniť, je v otázke vyjadrená opytovacím zámenom typu kto, čo, ako, kde, kedy, komu, prečo, ktorý, čí.   Čo odo mňa chcete? Ako sa voláte? Prečo sa tak ponáhľaš?

ROZKAZOVACIE (IMPERATÍVNE) VETY

Rozkazovacie vety najzreteľnejšie prejavujú vôľu hovoriaceho ktorý vtedy rozkazuje počúvajúcemu, aby niečo robil alebo nerobil. Rozkazovacie vety sa vyjadrujú modálnou schémou imperatív verba finita + klesavá intonácia. V písanej reči sa rozkaz/zákaz označuje výkričníkom.

ŽELACIE (DEZIDERATÍVNE) VETY

Želacie vety sa obyčajne neobracajú na určitého počúvajúceho a hovoriaci vyjadruje vôľu zmiešanú s citom. K želacím vetám patria aj pozdravy, kliatby, zariekania a pod.

želania: Mali by sme ostať. Keby on prišiel. Mali by sme sa hrať.(Slepačia...)

pozdravy: Dobrý deň. Dobrý večer. Šťastlivú cestu. Ahoj! Dovi!

kliatby: Sto striel! Paru nech to tlačí! Do paroma!

ISTOTNÁ (PERSUAZÍVNA) MODÁLNOSŤ

Hovoriaci zaujíma osobný postoj k svojej výpovedi pomocou hodnotiacich slov, slovných spojení alebo pomocou vsunutých samostatných viet. Hovoriaci vyjadruje istotu o stupni platnosti svojej výpovede ktorá je oznamovacia alebo opytovacia.

Istotná modálnosť sa vyjadruje lexikálnymi prostriedkami a to:

Sú hodnotiace častice napr: iste, akiste, zaiste, doista, podistým, zrejme, asi, azda, možno, (na)ozaj, vlastne, sotva a pod. napr:

Azda ju len pustia.(Tajovský)

Istotne niekto ma tam čaká. – Asi viem.(Slepačia ...)

VOLUNTATÍVNA (VÔĽOVÁ) MODÁLNOSŤ

Hovoriaci môže vo výpovedi vyjadriť, či pokladá dej za nevyhnutný, alebo možný a pod. modálnymi slovesami (musieť, chcieť, môcť, mať smieť, dať, nechať),modálnymi príslovkami (treba - netreba, možno-nemožno, hodno - nehodno, slobodno-neslobodno)

Musíme konečne začať. Mám doma robotu. Načim sa dať do robote