William Blake: Svadba Neba a Pekla II. (pokračovanie)
William Blake
Svadba Neba a Pekla
Preklad: Delgrast
Pamätihodná Domnienka
Anjel prišiel ku mne a povedal Ó poľutovaniahodný bláznivý mladý muž! Ó hrozný! Ó strašný stav! zváž horúci horiaci žalár ktorý si pripravuješ pre seba na všetku večnosť, do ktorého pôjdeš za takú kariéru.
Povedal som, snáď budeš ochotný ukázať mi môj večný údel a budeme rozjímať spolu nad ním a uvidíme či tvoj údel alebo môj je žiadanejší.
Tak ma vzal cez stajňu & cez kostol & dolu do kostolnej krypty na konci ktorej bol mlyn: skrz mlyn sme šli, a prišli do jaskyne, dolu kľukatou jaskyňou sme hmatali našu zdĺhavú cestu kým dutina bezbrehá sťa dolná obloha sa objavila pod nami, a my sme sa držali koreňov stromov a viseli sme nad touto nesmiernosťou, ale povedal som, ak si prosíš odovzdať sa tejto dutine, a uzrieť či prezieravosť je tu tiež, ak nebudeš, ja budem? ale on odpovedal, netrúfaj si Ó mladý-muž viac než aby sme ostali tu uzrúc tvoj údel ktorý sa čoskoro zjaví keď sa temnota rozplynie.
Tak som ostal sediac s ním na stočených koreňoch dubu; on sa držal na hube, ktoré rástla klobúkom dolu do hlbiny.
Po častiach sme uzreli nekonečnú Priepasť, ohnivú sťa dym nad horiacim mestom; pod nami v nesmiernej vzdialenosti bolo slnko, čierne ale žiariace; naokolo boli ohnivé stopy na ktorých sa búrili početné pavúky, číhajúci na svoju korisť; ktorá letela či skôr plávala v nekonečnej hĺbke, v najstrašnejších tvaroch zvierat vzišlých z poškvrnenia, & vzduch ich bol plný, & zdal sa byť vystavaný z nich, toto sú Diabli, a sú nazývaní Silami vzduchu. Spýtal som sa svojho druha ktorý je môj večný údel? povedal, medzi čiernymi & bielymi pavúkmi.
Ale teraz, spomedzi čiernych & bielych pavúkov, oblak ohňa vybuchol a prevalil sa naprieč hlbinou, začierňujúc vše dolu, takže spodná hlbina sčernela sťa more & prevalila sa so strašným zvukom; pod nami nebolo vidieť nič než čiernu búrku, kým pozerajúc sa na východ medzi oblaky & vlny, videli sme vodopád krvi zmiešanej s ohňom, a mnoho skál chrlených od nás sa objavilo a ponorilo zas v šupinatú kožu monštrózneho hada; nakoniec na východe, vo vzdialenosti okolo troch stupňov sa zjavil ohnivý chochol nad vlnami; pomaly sa dvíhal sťa horský hrebeň zlatých skál kým sme neobjavili dve guliská karmínového ohňa, z ktorých more odlietalo v oblakoch dymu, a teraz sme uzreli, bola to hlava Leviathana; jeho čelo bolo rozdelené do pruhov zelenej & fialovej ako na tigrovom čele: čoskoro sme uzreli jeho papuľu & červené žiabre viseli práve nad zúriacou penou cinkajúcou o čiernu hlbinu s troskami krvi, postupujúc popred nás so všetkou zlosťou spirituálnej existencie.
Môj priateľ Anjel sa vyšplhal zo svojho stanoviska späť do mlynu; ja som ostal sám, & potom jeho obraz už nebol, ale našiel som sa sediaceho na pokojnom brehu pri rieke za mesačného svetla počúvajúc harfistu ktorý spieval s harfou, a motív bol, Muž ktorý nikdy nezmení svoj názor je sťa stojaca voda, & plodí hadov mysle.
Ale ja som sa postavil, a hľadal som mlyn a tam som našiel svojho Anjela, ktorý prekvapený sa ma spýtal ako som unikol?
Odpovedal som, Všetko čo sme videli ďakovalo tvojej metafyzike; lebo keď si ušiel, našiel som sa na brehu pri mesačnom svetle počúvajúc harfistu. Ale teraz keď sme videli môj večný údel, môžem ti ja ukázať tvoj? Vysmial sa mojej ponuke; ale silou som ho náhle chytil do svojich rúk, & leteli sme na západ naprieč nocou, kým sme sa neboli povznesení nad tieň zeme; tam som sa mrštil s ním do tela slnka; tam som sa odel do bielej, & berúc do ruky Swedenborgove spisy, potopené z cnostnej klímy, a prešiel okolo všetkých planét až kým sme neprišli k Saturnu; tam som ostal aby som si odpočinul, & potom som skočil do prázdnoty medzi Saturnom & upevnenými hviezdami.
Tu, povedal som! je tvoj večný údel, v tomto priestore, ak to priestorom môže byť nazvané. Čoskoro sme uzreli stajne a kostol, & vzal som ho k oltáru a otvoril Bibliu, a hľa! bola to hlboká jama, do ktorej som zostúpil tlačiac Anjela pred sebou; čoskoro sme uzreli sedem tehelných domov, do jedného sme vstúpili, v ňom bola skupina opíc, paviánov, & všetkých druhov, zviazaných pri strede, škeriacich a lapajúcich sa jeden po druhom, ale udržaní krátkosťou ich reťazí; inak uzrel som že sa občas ich počet zvýšil, a vtedy slabší boli chytení silnejšími, a so škeriacim sa výrazom sa spojili & potom roztrhli, a to vyšklbávaním jednej končatiny za druhou kým z tela nestal len trup bez pomoci; títo po škerení sa & bozkávaní sa so zdanlivou láskavosťou tiež sa roztrhali, a tu & tam som uzrel jedného záchranne trhajúceho si svalstvo z vlastného chvostu; keďže zápach nám obom veľmi prekážal šli sme do mlynu, & ja som vo svojej ruke vzal kostru tela, ktorá v mlyne bola Aristotelovými Analýzami.
Tak Anjel povedal: tvoja fantázia ma podviedla & ty by si sa mal cítiť zahanbene.
Odpovedal som: podvádzame sa navzájom, & je to len stratený čas debatovať s tebou o tom koho prácou sú iba Analýzy.
Opakom je skutočné Priateľstvo.
Vždycky som sa utvrdil v tom že Anjeli majú márnivosť hovoriť o sebe ako o jediných múdrych; toto robia so sebaistou drzosťou klíčiacou zo systematického zdôvodňovania.
Tak sa Swedenborg chvastá že to čo píše je nové; síce je to len Obsah či Index už vydaných kníh.
Muž niesol opicu na ukážku, & pretože bol trochu múdrejší než opica, stal sa márnivým, a pokladal sa za múdrejšieho než sedem mužov. Tak je to so Swedenborgom; ukázal bláznovstvo cirkví a odhalených pokrytcov, kým on si predstavuje že všetci sú nábožní, a seba že je jeden jediný na zemi ktorý kedy rozbil sieť.
Teraz čuj holý fakt: Swedenborg nenapísal jedinú novú pravdu: Teraz čuj ďalšiu: napísal všetky lži.
A teraz čuj dôvod. Konverzoval s Anjelmi ktorí všetci sú nábožní, & nerozprával sa s Diablami ktorí všetci nenávidia náboženstvo, lebo bol neschopný skrz svoje namyslené dojmy.
Tak Swedenborgove spisy sú rekapituláciou všetkého plytkého, názorov, a analýzou posvätnejšieho, ale nič viac.
Teraz maj ďalší holý fakt: Hociktorý muž mechanických talentov môže zo spisov Paracelsa alebo Jakoba Böhma splodiť desaťtisíc zväzkov rovnakej hodnoty ako Swedenborgove, a z nich takých ako mal Dante či Shakespear môže nekonečne veľa.
Ale keď toto spraví, nedovoľ mu povedať že vie viac než jeho majster, lebo on iba drží sviecu v slnečnom svite.
Pamätihodná Domnienka
Raz som uzrel Diabla v plameni ohňa, ktorý povstal pred Anjelom sediacim na obláčiku, a Diabol vyslovil tieto slová.
Uctievanie Boha je, Vzdávanie cti jeho darom v iných ľuďoch každý v súlade s jeho géniom, a milovať najväčších ľudí najlepšie; tí ktorí závidia alebo osočujú veľkých ľudí nenávidia Boha, lebo niet žiadneho iného Boha.
Anjel vypočujúc toto takmer zmodrel, ale zdokonaľujúc sa zožltol, & nakoniec bol bledoružový & usmievajúci sa, a potom odpovedal:
Ty Modloslužobník, nie je Boh Jeden? & nie je viditeľný v Ježišovi Kristovi? a nedal Ježiš Kristus sankcie k zákonom častejšie príkazmi, a nie sú všetci ostatní ľudia hlupáci, hriešnici, & ničovia?
Diabol odpovedal: rozotri hlupáka na malte so pšenicou, ale jeho bláznovstvo nebude z neho vymlátené; ak Ježiš Kristus je najväčší človek, mal by si ho milovať na najvyššom stupni., teraz počuj aké dal sankcie k zákonu desiatich prikázaní: či neklamal na sabate, a tak klamal Boha sabatu? nevraždil tých čo boli vraždení v jeho mene? neodvrátil zákon od žien ktoré boli vzaté v cudzoložstvo? neukradol nástroj iných aby ho podporil? nevzal si falošného svedka keď sa neobhajoval pred Pilátom? dychtil keď sa modlil za svojich služobníkov, a keď ich nabádal striasť si prach z nôh pred tými ktorí odmietli hostiť ich? Vravím ti, žiadna cnosť nemôže byť bez porušenia týchto desiatich prikázaní; Ježiš bol samá cnosť, a konal impulzívne, nie podľa noriem.
Keď tak prehovoril: Uzrel som Anjela ktorý vystrel svoje ruky objímajúc plameň ohňa, & bol pohltený a povstal ako Eliáš.
Poznámka. Tento Anjel, ktorý sa teraz stal Diablom, je môj osobný priateľ; často sme čítali Bibliu spolu v jej infernálnom či diabolskom zmysle ktorý svet bude mať ak sa budú správať dobre.
Tiež mám: Bibliu Pekla: ktorú svet bude mať či sa im to páči alebo nie.
Jeden zákon pre Leva a Vola je Utláčanie.
Pieseň Slobody
1.Večná Žena zastonala! a bolo to počuť po celej Zemi:
2. Breh Albionu je chorobne tichý; Americké lúky zamdleli!
3. Tiene Proroctva sa chvejú pozdĺž jazier a riek a dunia okolo oceánu.
4. Zlaté Španielsko zvrhlo bariéry starého Rímu;
5. Hoď kľúče Ó Rím do hĺbky dolu padajúcej, aj do večnosti dolu padajúcej,
6. A plač.
7. V trasúcich sa rukách vzala novonarodený prízrak zavýjajúci;
8. Na tých nekonečných štítoch svetla, teraz neprístupných pre atlantický oceán, novorodený plameň si zastal pred žiariacim kráľom!
9. Ochabnuté so sivým navŕšeným snehom a hromovým vzhľadom žiarlivé krídla zamávali nad hlbinou.
10. Kopijnatá ruka zahorela dohora, nepuknutý bol štít, vpred šla ruka závisti cez ohnivé vlasy, a vrhla novorodený div skrz hviezdnatú noc.
11. Oheň, oheň volá!
12. Pozri hore! Pozri hore! Ó občan Londýnu, zväčši svoju tolerantnosť; ó Žid, zanechaj počítanie peňazí! vráť sa k svojmu oleju a vínu; ó Afričan! čierny Afričan! (choď, okrídlená myšlienka, rozšír jeho čelo)
13. Bujné končatiny, ohnivé vlasy, strelili sťa potápajúce sa slnko do západného mora.
14. Prebudil sa zo svojho večného spánku, starobylý živel revúc ušiel preč;
15. Dole prehrmel bijúc svojimi krídlami márne žiarlivého kráľa; jeho siví navŕšení kancelári, hromoví bojovníci, kučeraví veteráni, medzi prilbami, a štítmi, a bojovými vozmi, koňmi, slonmi: vlajky, hrady, drôty, a kamene,
16. Padajú, valia sa, kazia sa! pochované v ruinách, na Urthonových dúpätách.,
17. Všetka noc pod ruinami, potom ich chmúrne plamene hasnúce vyšľahli okolo ponurého Kráľa.
18. S hromom a ohňom: vedúc svojich hviezdnatých hostí cez pustú divočinu, vyhlasuje svojich desať prikázaní, lesknúc sa: jeho žiariace viečka nad hlbinou v temnom zdesení,
19. Kde syn ohňa vo svojom východnom oblaku, kým ráno zdobí jej Zlaté ňadro,
20. Pohŕdajúc oblakmi napísanými v kliatbach, rozdupáva kamenný zákon na prach, strácajúc: večné kone z dúpät noci, plačúce
Impérium už nie je! a teraz lev & vlk sa vytratia
Zbor
Nechaj Kňazov Havrana úsvitu, už viac nie v smrteľne čiernej, so sipľavým spevom preklínať synov rozkoše. Nie však jeho prijatých bratov, ktorým tyran, on volá slobodne: polož hranicu alebo postav strop. Ani bledú nábožnú lesť zvanú panenskosť, ktorá si želá ale nekoná!
Lebo všetko čo žije je sväté.
POZNÁMKY:
Rintrah – Rintrah je postava v mytológií Williama Blakea, reprezentujúci hnev proroka. Rintrah sa prvýkrát objavil práve na tomto mieste, v Svadbe Neba a Pekla. Neskôr je zahrnutý v skupine rebelujúcich duší v The Visions of the Daughters of Albion (Vízie Dcér Albionu, 1793). Rintrah je bratom Palamabrona (ľútosť), Bromiona (vedecké myslenie), a Theotormona (túžba/závisť), spolu nazývaní buď Synovia Losa alebo Jeruzalemu.
Swedenborg – Emanuel Swedenborg (1688-1772) bol švédsky vedec, filozof, kresťanský mystik a teológ. Swedenborg si vypracoval vynikajúcu kariéru ako vynálezca a vedec. Vo veku 56 rokov však prešiel do duševnej fázy života kedy prvýkrát mal sny a vízie. Tvrdil, že sa duševne prebudil, a že bol zvolený Pánom aby spísal nebeské doktríny aby zreformoval kresťanstvo. Tvrdil že Pán otvoril jeho oči, takže mohol voľne navštevovať nebo a peklo, rozprávať sa s anjelmi, démonmi a inými dušami. Za zvyšných 28 rokov svojho života napísal a publikoval 18 teologických prác, z ktorých najznámejšia je Nebo a Peklo (1758), a niekoľko nepublikovaných teologických prác.
Swedenborg razantne odmietol učenie o Svätej trojici, ktoré, ako tvrdil, nebolo učené rannou kresťanskou cirkvou. Miesto toho tvrdil že Svätá trojica existuje v Jednej Osobe, v Jednom Bohu, a to Pánovi Ježišovi Kristovi. Taktiež odmietol učenie o spasení skrz samotnú vieru, ale považoval obe vieru a dobročinnosť za nevyhnutné pre spasenie.
Swedenborg začal koncom svojho života formovať novú cirkev (najmä v Anglicku kde sa v tom čase zdržoval a tak ovplyvnil aj Blakea), ktorá existuje dodnes s členmi roztrúsenými po celom svete a má 25 000 – 30 000 členov.
Edom – Edom je meno ktoré bola dané Ezauovi (praotcovi Izáka), tak ako i národu jeho potomkov.
Stratený raj – Paradise Lost je epická báseň napísaná v 17. storočí anglickým básnikom Johnom Miltonom. Prvýkrát bola vydaná roku 1667 v desiatich knihách, druhé vydanie bolo prerozdelené do dvanástich kníh. Báseň sa zaoberá židovsko-kresťanskými mýtmi pokušenia Adama a Evy padlým anjelom Luciferom, jeho úspechom a vyhnaním ľudí z Raja.
Boli to ranní stúpenci romantizmu a spomedzi nich bol prvý práve Blake, kto označil Satana v Miltonovom diele za protagonistu.
Jób – je biblická postava, vzor a prototyp trpiaceho spravodlivého. Je hlavnou postavou rovnomennej starozákonnej knihy Jób.
Milton – John Milton (1608-1674) bol anglický básnik, autor, republikán a protestant. Preslávil sa svojím dielom Paradise Lost (Stratený Raj), Angličania ho považujú spolu so Shakespearom za svoje najväčšia poklady.
Izaiáš – je jeden z významných izraelských prorokov obdobia Starého zákona. Ako obdobie jeho pôsobenia sa udávajú roky 781-687 pred Kristom. Popisuje ho prvá časť biblickej knihy Izaiáš, teda kapitoly 1-39.
Ezechiel – taktiež izraelský prorok. Pochádzal z kňažskej vrstvy, bol odvedený do Babylonského zajatia. Podobne ako Izaiáš veľmi striktne formuluje zodpovednosť jednotlivca za vlastné činy.
Diogenes – Blake má pravdepodobne na mysli Diogena zo Sinópé (413-223 pred Kristom), starogréckeho filozofa a radikálneho zástancu kynizmu. Bol žiakom Antisthéna, opovrhoval všetkým majetkom, mal len misku, aj tú zahodil keď videl že pes sa dokáže napiť bez nej. Bol známy ako „filozof zo suda.“ Odpoveďou na autorovu otázku na Izaiáša by teda teoreticky mohla byť pokora.
Albion – Albion je archaický názov pre Veľkú Britániu. Pochádza zrejeme od gréckeho geografa a astronóma Ptolemaia (Alouin), teda z prvého či druhého stočia po Kristovi. Dodnes však je používaný ako básnický výraz pre Anglicko.
Urthona – je postavou z fiktívnej mytológie Williame Blakea. Uthona je jeden zo štyroch Zoaov, ktorý bol stvorený keď Albion, praveký muž, bol rozdelený na štyri časti. Je to Zoa inšpirácie a kreativity, jeho ženským náprotivkom je Enitharmon.
Zdroj: https://www.delgrast.estranky.cz/clanky/svadba.html