Sadra, sadrový, sadrovec, sadrovať, sadrovňa

V jazykovej praxi sa často stretáme sú slovom sádra s dlhou samohláskou á v prvej slabike slova na označenie jemne rozomletej vypálenej horniny sadrovec, ale aj s prídavným menom sádrový, so slovesami sádrovať, zasádrovať a s podstatným menom sádrovňa. V spisovnej slovenčine sú však správne podoby uvedených slov s krátkou samohláskou a, teda sadra, sadrový, sadrovec, sadrovať, zasadrovať, sadrovňa, o čom sa môžeme presvedčiť v našich jazykových príručkách. Možno ešte dodať, že podstatným menom sadrovňa sa pomenúva miestnosť v poliklinikách, kde sa sadrujú zlomeniny.

Zdroj: Slovenčina na slovíčko, Slovenský rozhlas