Prvé umelecké dielo o Alžbete Bátoriovej (1560-1614) v slovenčine publikoval vo svojich Národných spievankách (1834) Ján Kollár. Ide o baladu od neznámeho autora so silným vplyvom ľudovej piesne. Čo je na skladbe pozoruhodné z historickotematického hľadiska - sú v nej nenásilne, s ľahkosťou a prirodzenosťou prepojené dve reálne historické udalosti - pôsobenie Bátoričky a boje s Turkami. Hlavná téma tejto pôsobivo lyrickej balady - nerozlučná láska - je zasadená do uceleného kompozičného rámca - nešťastní mladí ľudia nemôžu byť spolu v živote - budú spolu v hrobe. Začiatok a koniec piesne tvoria významový oblúk:
Brodil sa koň sivý podľa panské nivy,
na nem sedel Janko všecek žalostivý,
že mu jeho milú do Čachtic zaviedli,
na tom panském zámku v svetlici zavreli.
Neplač, Janko, neplač, černooký Janko,
nenariekaj veľmo, moj drahý šuhajko!
Pújdeme na zámek, kým započne svitať,
pújdeme ke grófky, budeme ju pýtat.
Jak bych ja neplakal, sivooký Janko,
jak bych nenariekal, moj drahý šuhajko.
Javorina plače, aj Vršoček zlatý,
už sa moja milá vícej nenavrátí.
Neplač, Janko, neplač, černooký Janko,
nebanuj poslúchnút, moj drahý šuhajko!
Pújdeme na zámek, otvoríme brány,
ani panský vartár sa nám neobrání.
Jak bych ja neplakal, sivooký Janko?
Jak bych nenariekal, moj drahý šuhajko!
Aj mesiaček plače, aj ty Hory bielé,
už je mojej milej není víc nažive.
Mňa koníček sivý do vojny ponese,
ale ma nikda víc domú nedonese.
A keď budú Turci Belgrad dobývati,
zabijem jančára, vezmem mu pás zlatý.
A keď budu Turci Budín dobývati,
zabijem ja bašu, vezmem paloš zlatý.
A keď budú Turci Vídňu dobývati,
zájmem jim zástavu, aj ten mesiac zlatý.
A keď budú Turci Nitru dobývati,
budem sa rúbati, až ma smrt zachvátí.
Rúbajte sa, chlapci, ja sa už nebudem,
ja vedľa méj milej v hrobe ležat budem.
Séria dramatických gradácií
Skladba je vnútorne dôsledne vystavaná - zahŕňa v sebe niekoľko dramatických gradácií. Najskôr je to trojstupňovanie (1. - milú vzali na zámok, 2. - nevráti sa, 3. - nie je nažive), ktoré je prepletené s dvojstupňovaním (1. - pôjdeme ju pýtať, 2. - otvoríme si brány). Potom je to štvorstupňovanie (Belehrad, Budín, Viedeň, Nitra), ktoré je prepletené dvoma trojstupňovaniami (pás, paloš, mesiac; jančár, baša, zástava).
J. Kollár mal pieseň od myjavského kaplána D. Slobodu
Ján Kollár v knihe píše, že skladbu mu poslal myjavský kaplán Daniel Sloboda (inak švagor J. M. Hurbana, ich manželky boli sestry). Kollár pretlačil aj Slobodov sprievodný list: "Žiadate ma, aby som Vám niečo bližšieho o piesni Brodil sa koň sivý oznámil. Istý gazda na našich kopaniciach, menom Kodaj, má knihu českú pod názvom Anatomia et Laboratorium veri christiani, t. j. štvoro kníh o pravom kresťanstve, z nemeckého jazyka na český preložené od kňaza Michala Longila, v Prahe 1617. Túto knihu si drží ako posvätné dedičstvo svojich otcov. V nej vzadu, na bielom papieri, napísaná je pieseň Brodil sa koň sivý a niektoré iné, ktoré Vám z tej istej knihy vyňaté, tu in originali, posielam. Na predku knihy je síce napísané meno jej prvého majiteľa, totiž Johanes Czryka Touaczo, anno 1618, ale nie je pravdepodobné, že by on i oné slovenské piesne tam napísal, pretože ani písmo ani černidlo sa nezrovnávajú. Možno, že niektorý z predkov Kodajových si ich tam zaznačil, možno i mnohé iné, pretože veľa listov je vytrhaných. Kodaj hovoril, že ako chlapec vo zvláštnych zväzkoch doma mnoho slovenských piesní vídal, medzi nimi niektoré o Turkoch, o kurucoch, ktoré ale neopatrnosťou a nevšímavosťou domácich postrihané, potrhané a popálené boli." J. Kollár k piesni zároveň dodáva úryvok z vlastivedného diela Mateja Bela o Bátoričke. Mimochodom, ´krvavou grófkou´ sa umelecky inšpiroval aj Ján Botto.
Roman Kebísek, piatok 28. januára 2011 18:27
