Svätí sedmopočetníci

Pomenovaním svätí sedmopočetníci či svätí slovanskí sedmopočetníci (sedempočetníci) sa označujú svätí Cyril a Metod a ich piati najvýznamnejší učeníci a spolupracovníci – svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Často sa označujú ako osvietitelia, učitelia či apoštoli slovanských národov. O svätých Cyrilovi a Metodovi je toho známe pomerne viac, preto sa tu zameriame na ostatných svätých zo skupiny sedmopočetníkov.

Svätý Gorazd – narodil sa okolo r. 830, pochádzal z okolia Nitry zo vznešeného rodu, čo dosvedčuje Život Metoda: „Tento je vašej zeme slobodný muž, dobre učený v latinských knihách, pravoverný.“ (ŽM 17) Sv. Metod ho ustanovil za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. Túto pozíciu zastával len niekoľko mesiacov, až do svojho uväznenia vichingovcami a praktickej likvidácie byzantsko-slovanskej misie. Po vyhnaní učeníkov z nášho územia už neexistuje žiadna zmienka o Gorazdovi, až v neskorých prameňoch, ktorých spoľahlivosť je dosť otázna. Otázka Gorazdovej biskupskej chirotónie ostáva otvorená, z prameňov sa však zdá, že pri smrti sv. Metoda už bol vysväteným biskupom. Z postavenia, ktoré medzi učeníkmi zaujímal, vidno, že to bol veľmi schopný, šikovný a vzdelaný muž. Bol prvým medzi cyrilo-metodskými učeníkmi (čo do postavenia). Mnohí mu pripisujú autorstvo Života Metodovho, Kyjevských listov a ďalších diel. Nezachoval sa nám žiaden samostatný život sv. Gorazda; najviac správ o ňom sa nám zachovalo v Živote Klimenta od sv. Teofylakta Ochridského. Podľa istej tradície sú jeho ostatky uložené v katedrálnom chráme v Berate, ich pravosť je ale veľmi otázna.

 Svätý Kliment – narodil sa asi medzi rokmi 830 a 840, pochádzal pravdepodobne zo slovanského obyvateľstva zvereného Metodovi na začiatku jeho štátnickej kariéry (v rokoch 840-850). Ján Stanislav sa však domnieval, že Kliment pochádzal z nášho územia. V prameňoch sa spomína, že nasledoval Metoda „od mlada a raných rokov“ a že poznal jeho život „ako nikto iný“. (Život Klimenta XXII, 65) Na kňaza bol vysvätený asi v Ríme v r. 868-869. V roku 886 sa po vyhnaní z nášho územia dostal do Plisky (Bulharsko), neskôr bol ustanovený za biskupa a učiteľa do juhozápadnej časti vtedajšieho Bulharska. Tu založil učilište a monastier na brehu Ochridského jazera. Intenzívne sa venoval prekladaniu aj originálnej tvorbe bohoslužobných a katechetických textov. Bol najplodnejším spisovateľom zo skupiny sedmopočetníkov, dnes poznáme vyše 50 pôvodných Klimentových diel, ktorých autorstvo je nespochybniteľné, a ďalších vyše 50, kde sa o jeho autorstve diskutuje. Zomrel r. 916, jeho ostatky sú uložené v Ochride v chráme, ktorý sám dal postaviť.

Svätý Naum – pochádzal pravdepodobne zo slovanských obyvateľov Rímskej (Byzantskej) ríše, ktorí žili pri hraniciach s Bulharskom. Bol vznešeného pôvodu a pochádzal z bohatej rodiny. Jeho narodenie sa datuje okolo roku 830 (až do 840). Spolu s Klimentom tvorili dobre zohratú dvojicu asi ešte pred veľkomoravskou misiou až do Naumovej smrti. Bol jedným z (troch) učeníkov, ktorí prijali kňazskú vysviacku v Ríme v r. 868. Po vyhnaní z nášho územia (február-marec 886) odišiel do Plisky a r. 893 do juhozápadnej časti vtedajšieho Bulharska, kde pomáhal Klimentovi. Je autorom Kánona sv. apoštolovi Andrejovi. Okolo r. 900 sa utiahol do monastiera, zomrel 23. decembra 910. Jeho hrob je podnes v monastieri na brehu Ochridského jazera, ktorý sám postavil. Existuje mnoho svedectiev o zázračných uzdraveniach, ktoré sa pri jeho hrobe alebo na jeho príhovor udiali. Na toto miesto podnes prúdia zástupy pútnikov.

Svätý Angelár – nevieme, kedy sa sv. Angelár narodil, ani odkiaľ pochádzal a či bol rodom Grék alebo Slovan. Nemáme ani správy, či sa k solúnskym bratom pridal ešte v Grécku alebo až na Veľkej Morave. V r. 886 bol uväznený a po vyhnaní sa spolu s Klimentom a Naumom cez Belehrad dostal do Bulharska, kde žil na dvore veľmoža Časlava. „Keď u neho Angelár pobudol krátku dobu, s radosťou odovzdal svoju dušu do rúk svätých anjelov“ (ŽKlim XVI, 51). Jeho smrť sa datuje na koniec roka 886 alebo na začiatok roka 887. Ostatky svätého Angelára sa podľa tradície nachádzajú v Berate, ich pravosť je ale veľmi otázna.

Svätý Sáva – pramene nám o živote sv. Sávu nedávajú prakticky žiadne údaje. Viacerí bádatelia sa domnievajú, že Sáva bol tým kňazom (alebo diakonom), ktorého si cisár a pariarcha Fótios ponechali pri Metodovej návšteve v Konštantínopole (okolo 882). Jeho meno nasvedčuje, že bol mníchom, a to už na začiatku cyrilo-metodskej misie. Nevieme kedy a kde zomrel, ani kde je pochovaný. D. Kostič sa na základe rekonštrukcie akrostichu domnieval, že Sáva bol autorom Služby sv. Cyrilovi. Niektorí bádatelia pripisujú Sávovi aj Rozpravu o žaltári.

Stenopisné vyobrazenie svätých sedmopočetníkov v monastieri sv. Nauma pri Ochridskom jazere.

Spoločná úcta svätých slovanských sedmopočetníkov

Najstarším prameňom, kde sa spomínajú sv. Cyril a Metod spolu s päticou najvýznamnejších učeníkov, je Život Klimenta Ochridského od arcibiskupa Theofylakta: „Dosiahnuc teda tento vytúžený dar milosti, (Cyril a Metod) vynachádzajú slovienske písmená, prekladajú Bohom vnuknuté Písmo z gréckeho jazyka (do bulharského), horlivo sa pričiňujú schopnejším medzi žiakmi odovzdať božské náuky. Z tohto prameňa učenia sa napojili veru mnohí, spomedzi ktorých vyvolenými a vodcami zástupu sú Gorazd, Kliment, Naum, Angelár, Sáva.“ (II, 7)

Najstarším prameňom, v ktorom máme doložené slovo sedmopočetníci (po grécky ἑπτάριθμοι), je grécka Služba sv. sedmopočetníkom vytlačená okolo r. 1700 až 1720 pravdepodobne v Benátkach. Najstaršie spoločné zobrazenie sedmopočetníkov máme z roku 1612 z tzv. Slimničkého monastiera na brehu Prespanského jazera (Macedónsko), najstaršie vyobrazenie s nápisom ἑπτάριθμοι (sedmopočetníci) sa nachádza v Ardenici (Albánsko) a je z roku 1744. Iba sedem zachovaných historických prameňov uvádza všetkých učeníkov patriacich do skupiny sedmopočetníkov.

Vznik úcty svätých sedmopočetníkov sa viaže s Ochridským arcibiskupstvom – autokefálnym arcibiskupstvom, ktoré ašpirovalo na patriarchát. V snahe posilniť nezávislosť Ochridského arcibiskupstva a celého regiónu sa oživovala úcta miestnych slovanských svätcov. Niektorí bádatelia datujú vznik úctu skupiny sedmopočetníkov do stredoveku (11.-13. storočie), iní jej vznik vidia až na prelome 17.-18. storočia; otázka ostáva podnes otvorená.

Ochrid (dnes v juhozápadnom Macedónsku) leží na brehu Ochridského jazera. Na konci 9. storočia sa stal popri Pliske a Preslave jedným z hlavných centier slovanského písomníctva a kultúry na Balkáne. Významným centrom kultúry a obchodu bol už od antického obdobia, keďže cez mesto viedla dôležitá rímska cesta Via Egnatia.

Moschopolis (dnes Voskopoja v juhovýchodnom Albánsku) bol významnou križovatkou obchodných ciest a ekonomickým centrom Ochridského arcibiskupstva. V meste bola najstaršia kníhtlačiareň na Balkáne a pomerne dlho aj jediná. Tu bola v r. 1742 vytlačená aj nová grécka Služba sv. sedmopočetníkom zostavená Gregoriom Moschopolským, ktorá rozhodujúcou mierou prispela k rozšíreniu úcty sv. sedmopočetníkov. Dnes zo slávneho mesta, ktoré malo údajne až 60000 obyvateľov, zostala len malá dedina.

Berat (dnes Berati v strednom Albánsku) nosil kedysi slovanské meno Belograd či Beligrad. Bol jedným z obchodných a kultúrnych centier Balkánu už v antike. V miestnej katedrále je schránka, ktorá údajne obsahuje ostatky sv. Gorazda a Angelára.  Podľa E. Golubinského bol v Berate aj monastier zasvätený sv. Gorazdovi, ktorý je spolu so sv. Angelárom patrónom a ochrancom mesta. Úcta týchto dvoch svätcov v okolí Beratu siaha minimálne do 14. storočia.

V našom kalendári slávime svätých sedmopočetníkov 27. júla (spolu so sv. veľkomučeníkom Pantelejmonom). Zaslúžili by si iste viac našej pozornosti a úcty, veď stáli pri zrode samostatnej cirkvi na našom území, pri zrode našej kultúry a vzdelanosti. Dlhé roky sa napriek úkladom a nepriazni namáhali pri odovzdávaní viery našim predkom a budovaní cirkvi medzi Slovanmi u nás i na Balkáne. Na ich príhovor, Kriste Bože, spas naše duše!

Andrej Škoviera

Ikona sv. sedmopočetníkov v beratskej katedrále.

Odborná a popularizačná literatúra autora o svätých sedmopočetníkoch (výber):

Andrej Škoviera: Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava: Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 strán. (ISBN 978-80-89489-02-2.)

Andrej Škoviera: Skupina svätých slovanských sedmopočetníkov. In: Pohľady do vývinu slovenského jazyka a ľudovej kultúry. Red. Ján Doruľa. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2008, s. 108-139. (ISBN 978-80-969992-3-1.)

Andrej Škoviera: Vyhnanie Metodových učeníkov z Veľkej Moravy. In: Význam kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda pre Európu. Ed. Jozef Michalov, Peter Ivanič, Martin Hetényi, Zvonko Taneski. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2008, s. 33-57. (ISBN 978-80-8094-455-1.)

Andrej Škoviera: Svätý Naum Ochridský. In: Konštantínove listy, roč. 2, 2009, s. 58-65.

Andrej Škoviera: Svätý sedmopočetník Angelár – náš neznámy apoštol. In: Život slova v dejinách a jazykových vzťahoch. (K sedemdesiatinám profesora Jána Doruľu). Ed. Peter Žeňuch. Bratislava: Slavistický kabinet SAV, 2003, s.134-141.

Andrej Škoviera: Svätý sedmopočetník Gorazd – k začiatkom kresťanstva u Slovanov. In: J. J. Bazilovič OSBM a M. Lacko SJ. Zborník z medzinárodných konferencií. Košice: Dobrá kniha, 2002, s. 93-102.

Andrej Škoviera: Svätí slovanskí sedmopočetníci In: Gréckokatolícky kalendár 2010. Košice: Byzant, 2009, s. 34-37. (ISBN 978-80-85581-49-2.)

Andrej Škoviera

Zdroj: https://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html