Tajným písmom písal Caesar aj Kukučín

Dôležité písomné správy, ktoré mali zostať skryté pred zrakom nepovolaných, sa oddávna utajovali. Takáto utajená správa na drevených doštičkách pokrytých voskom, dokázala napr. zachrániť Grécko pred porážkou Peržanmi v 5. stor. pred n. l. Spôsoby tajnej komunikácie opísal grécky historik Herodotos (asi v r. 485 - 425 pred n. l.) v diele Dejiny a nazval ich steganografia, čiže tajné písanie.

Plinius starší opisuje v 1. storočí n. l., ako sa dá "mlieko" rastlín využiť na neviditeľný atrament. Podobné vlastnosti majú rôzne organické tekutiny, lebo sú bohaté na uhlík a nimi napísaná správa po jemnom nahriatí zhnedne a stáva sa čitateľnou. Neviditeľné písmo, rovnako ako skryté, písané Herodotom, patrí tiež do steganografie a používali ho aj špióni modernej doby.

Najstarší doklad

Snaha o utajenie dôležitej správy je takmer rovnako stará ako história ľudstva a je súčasťou života aj v súčasnosti. Najstarší doklad o existencii tajného písma podal Herodotos v opise vojny medzi Gréckom a Perziou. Keď kráľ Xerxes začal budovať mesto Persepolis na dnešnom juhozápade Iránu, všetky susediace krajiny okrem Sparty a Atén mu posielali dane a drahé dary. Rozhorčený a urazený drzosťou oboch, začal Xerxes pripravovať vojenskú odvetu. Počas piatich rokov zhromaždil obrovskú armádu, podľa Herodota najväčšiu v tej dobe. Peržania boli pripravení zničiť Grékov a o vojenských plánoch proti nim rozprávali v celej krajine. V meste Susy žil Grék - volal sa Demaratos - ktorý bol z Grécka vyhostený, ale zachovával vernosť svojej vlasti. Rozhodol sa poslať do Sparty správu o vojenských plánoch kráľa Xerxesa nezvyčajným spôsobom, ktorý mal uniknúť strážcom brán pri kontrole osôb, v tomto prípade obchodníkov. Na drevené doštičky, ktoré boli konzervované voskom napísal text po odstránení voskovej vrstvy a potom písmo pretrel voskom, takže zostalo skryté. Zdanlivo prázdne doštičky v Sparte nikomu nič ani len nenaznačovali. Nikto si nevedel dať s nimi rady. Ich tajomstvo odhalila až manželka spartského kráľa Leonida. Gréci sa na útok Peržanov dôkladne pripravili a v roku 480 pred n. l. Xerxesa pri Salamine porazili.

Keď správa nesúrila

Herodotos uvádzal v Dejinách aj ďalší prípad doručenia tajnej správy priamo na hlave posla. Napísal ju na jeho oholenú hlavu, a keď mu narástli vlasy, vydal sa na cestu. Po príchode na miesto doručenia správy mu hlavu oholili. V tomto prípade čas nehral dôležitú úlohu.

Poslovia tajných správ v starej Číne ich pred odchodom prehltli. Boli v podobe guľôčky z jemného hodvábu, na ktorý správu napísali zamotali do miniatúrnej guľky a pokryli voskom.

V 15. storočí popisuje taliansky vedec Giovanni Parta ďalší spôsob steganografie na uvarenom vajíčku. Na jeho škrupinu napísali text atramentom z kamenca a octu. Pôsobením tejto zmesi sa písmo otlačilo na bielok. Keď ten, komu vajce doniesli, olúpal škrupinu, mohol si na bielku prečítať text.

Kryptografia

K spôsobu tajnej komunikácie patrí kryptografia - jej názov je odvodený z gréckeho výrazu "kryptos" - skrytý. Na rozdiel od steganografie neskrýva existenciu tajného textu, odkazu, ale jeho obsah zakódovaním alebo zašifrovaním podľa určitého dohodnutého kľúča medzi odosielateľom a príjemcom. Strategicky a vojensky dôležité šifrované správy počas prvej svetovej vojny sa kvôli maximálnemu utajeniu aj ukrývali rôznymi spôsobmi. V druhej svetovej vojne nemeckí špióni v Latinskej Amerike snímali stránku dôležitého textu do bodu, ktorý bol menší ako jeden milimeter a potom ho ukryli do bodky na konci riadku v liste s bežným textom. Táto forma steganografie dostala názov "mikrobod".

V roku 1941 sa o mikrobode náhodou dozvedela americká FBI z udania, v ktorom sa odporúčalo hľadať na povrchu listového papiera malé lesknúce sa miestečko - mikrobod, ktoré skrývalo mikrofilm. Odvtedy mali Američania prístup k tajným nacistickým informáciám uvedeným v mikrofilme - pravdaže, ak nemeckí agenti nezašifrovali text pred jeho fotografickým zmenšením.

Vráťme sa ešte do piateho storočia pred n. l. do Sparty. V tej dobe používali Sparťania prvý vojenský kryptografický prístroj v dejinách. Bol to drevený valček, na ktorý sa navíjal pergamenový pásik alebo kožený remienok. Pri navíjaní na valček odosielateľ na pásik pozdĺžne písal správu a potom pásik alebo remienok rozvinul. Boli na ňom zdanlivo nezmyselne zoskupené písmená a správa bola zašifrovaná. Posol správy si remienok často upevnil ako opasok s popísanou stranou dovnútra. Prijímateľ mal drevený valček rovnakého priemeru a naň remienok znovu navinul, čím bola správa odšifrovaná.

Caesarova šifra

Caesarova šifra je spôsob kódovania, aký je známy ešte dnes. Je to zámena písmen. Napr. Gaius Julius Caesar v správach vojenského charakteru Markovi Tulliovi Cicerovi nahradil každé tretie rímske písmeno gréckym. Caesar sa v tajnom písme vyžíval a vymýšľal rôzne spôsoby zámeny. Tie zaznamenal rímsky spisovateľ a životopisec Gaius Suetonius Tranquillus v diele "Životopisy dvanástich cisárov" z druhého storočia n. l. Opísal aj slávnu Caesarovu šifru, v ktorej každé písmeno odkazu zamenil písmenom, ktoré je v abecede o tri miesta dopredu. Dodnes sa tomuto spôsobu kódovania hovorí Caesarova šifra. O zámene písmen, aké používal Caesar v tajných správach, sám napísal v knihe "Zápisky vo vojne Galskej".

Jedným z najstarších dokladov zakódovania textu zámenou písmen je klasické dielo o erotike Kámasútra, v ktorom je v 4. stor. pred n. l. ku každému písmenu v abecede priradené iné písmeno.

Tajné písmo Martina Kukučína

Tajným písmom písal niektoré svoje diela spisovateľ Martin Kukučín (1800 - 1929). Bola to stenografia, ale znaky si tak upravil, že ich nevedel nikto rozlúštiť. Jeho tajné písmo mu umožňovalo zrýchlený zápis myšlienok a podľa spomienok súčasníkov mu spôsobilo aj podozrenia z prenášania nedovolených správ z Južnej Ameriky čudným písmom. Odtiaľ cestoval s rukopisom románu Mať volá napísaným jeho upravenými stenografickými znakmi. Historické romány Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor napísal v r. 1930 stenogramom, aj Prechádzky po Patagónii mal zložito zaznamenané stenogramom - píše sa, že jednotlivé znaky maľoval.

Denník zo svojich cestovateľských zážitkov si písal svojím tajným písmom aj najväčší predstaviteľ českého romantizmu Karel Hynek Mácha (1810 - 1836). Na rozdiel od Kukučína neboli problémy s odšifrovaním.

Stenografiu - tiež upravenú - používal aj spisovateľ Ivan Olbracht pri písaní diela "Nikola Šohaj lúpežník" počas svojho pobytu v Kolačove, kde čerpal námet o tomto "ukrajinskom Jánošíkovi". Olbrachtovi tajné písmo nahradzovalo diktafón rovnako, ako tým, ktorí zaznamenávali doslovné znenie rokovaní a súdnych pojednávaní.

Vynález stenografie sa pripisuje Britovi Isaacovi Pitmanovi (1813 - 1899), ktorý prvý v Európe zaviedol kurzy korešpondenčného vzdelávania.

štvrtok 3. 12. 2009 | Soňa Makarová

Zdroj: https://korzar.sme.sk/c/5137491/tajnym-pismom-pisal-caesar-aj-kukucin.html