<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss version="2.0" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/" >
   <channel>
    <atom:link href="https://kniznica-sgzp.webnode.sk/rss/anekdoty-spisovatelia.xml" rel="self" type="application/rss+xml" />
      <title><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia - kniznica-sgzp.webnode.sk]]></title>
      <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk</link>
      <language>sk</language>
      <pubDate>Thu, 12 Jul 2012 07:02:00 +0100</pubDate>
      <lastBuildDate>Thu, 12 Jul 2012 07:02:00 +0100</lastBuildDate>
      <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      <docs>http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss</docs>
      <generator>Webnode</generator>
      <item>
         <title><![CDATA[Roku 1866 i Slováci svätili 300-ročnú pamiatku Mikuláša Šubiča Zrinského]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/roku-1866-i-slovaci-svatili-300-rocnu-pamiatku-mikulasa-subica-zrinskeho/</link>
         <description><![CDATA[
	Roku 1866 i Slováci svätili 300-ročnú pamiatku Mikuláša Šubiča Zrinského. Za rečníkov pri oslave, ktorá bola v Martine, ustanovení boli Juraj Slota a Michal Miloslav Hodža. Jeden mal kázať v katolíckom, druhý v evanjelickom kostole. V deň slávnosti, keď už vyzváňali, kto nebol v Martine? Slávnostný rečník Slota. Vo veľkom počte zhromaždení národovci naliehali na Sasinka, aby ho zastúpil. Sasinek mal iba štvrť hodiny času. Zavrel sa do pokojnej izby, urobil si rozvrh a šiel kázať, že smrť...]]></description>
         <pubDate>Thu, 12 Jul 2012 07:02:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/roku-1866-i-slovaci-svatili-300-rocnu-pamiatku-mikulasa-subica-zrinskeho/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Keď bol Michal M. Hodža už von z fary]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/ked-bol-michal-m-hodza-uz-von-z-fary/</link>
         <description><![CDATA[
	Keď bol Michal M. Hodža už von z fary, ale ešte v Mikuláši, pritúlený s rodinou u dobrého švagra H. Kellnera, jeden z tých dvoch „národných kňazov, ktorí v seniorálnom konzistóriu hlasovali proti Hodžovi“, v ťažkej chorobe dokonával, ale skonať nemohol, obťažený touto vinou. Konečne popýtal dvoch popredných cirkevných úradníkov svojej dcérocirkvi, aby prešli k Hodžovi do Mikuláša, prosiť v jeho mene o odpustenie, že iste ľahšie skoná. Hodža, hlboko dojatý, odpustil a patričný skoro zatým...]]></description>
         <pubDate>Thu, 12 Jul 2012 07:01:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/ked-bol-michal-m-hodza-uz-von-z-fary/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Ministerský predseda Koloman Tisza]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/ministersky-predseda-koloman-tisza/</link>
         <description><![CDATA[
	Pred revúckym suplikantom roku 1865 vyslovil sa vtedajší vodca ľavice, neskorší ministerský predseda Koloman Tisza: „Hogyan lehet Magyarországon tót iskola?" (Ako môže byť v Maďarsku slovenská škola?)

	&nbsp;

	Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 144)
]]></description>
         <pubDate>Thu, 12 Jul 2012 06:01:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/ministersky-predseda-koloman-tisza/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Nech Pán Boh chráni každého, koho Hurban vezme na pero]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/nech-pan-boh-chrani-kazdeho-koho-hurban-vezme-na-pero/</link>
         <description><![CDATA[
	„Nech Pán Boh chráni každého, koho Hurban vezme na pero!“, poznamenal starý Jur Holuby pred svojím synom Jozefom, naším spisovateľom.

	&nbsp;

	Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 143)
]]></description>
         <pubDate>Wed, 11 Jul 2012 07:00:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/nech-pan-boh-chrani-kazdeho-koho-hurban-vezme-na-pero/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Fr. V. Sasinek šiel z Martina do Kútov navštíviť Andreja Radlinského]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/fr-v-sasinek-siel-z-martina-do-kutov-navstivit-andreja-radlinskeho/</link>
         <description><![CDATA[
	Po zhromaždení Matice slovenskej r. 1865 išiel Fr. V. Sasinek z Martina do Kútov, navštíviť Andreja Radlinského. Cestou zoznámil sa s mešťanmi na Starej Turej. Prišla reč i na voľby, ktoré vtedy už boli blízko a pri nich Slováci mienili postaviť svojich kandidátov vo viacerých okresoch. Turanci nahovárali Sasinka, aby vystúpil v ich okrese ako slovenský kandidát. On to sľúbil, ak nebude tam kandidovať novomestský prepošt Barinyay a ak od svojho biskupa dovolenie dostane. Biskup Moyses mu...]]></description>
         <pubDate>Wed, 11 Jul 2012 07:00:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/fr-v-sasinek-siel-z-martina-do-kutov-navstivit-andreja-radlinskeho/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Jedného rána, dosť zavčasu, išiel Samo Chalupka na prechádzku dedinou]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/jedneho-rana-dost-zavcasu-isiel-samo-chalupka-na-prechadzku-dedinou/</link>
         <description><![CDATA[
	Jedného rána, dosť zavčasu, išiel Samo Chalupka na prechádzku dedinou, cestou od lehotskej fary nadol vedúcou. Proti nemu šiel pastierik, knísavo počaptávajúc nahor a pomrmlávajúc si spevavo nejakú pesničku, z ktorej Chalupka, keď sa stretnúť mali, vyrozumel tieto slová:

	„Keď som pásol na poľani, snilo sa mi na svitaní.“

	Vtom sa stretli a pastierik, nepozerajúc hore, búšil sa do Chalupku, ktorý sa ho — zľaknutého — opýtal:

	„Čože sa ti to snilo?“

	„Jaj nič, prosím ponížene, pán...]]></description>
         <pubDate>Mon, 09 Jul 2012 06:59:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/jedneho-rana-dost-zavcasu-isiel-samo-chalupka-na-prechadzku-dedinou/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Andrej Sládkovič mal raz rozhovor o národných veciach]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/andrej-sladkovic-mal-raz-rozhovor-o-narodnych-veciach/</link>
         <description><![CDATA[
	Andrej Sládkovič mal raz rozhovor o národných veciach s istým vyššie postaveným človekom, ktorý sa pri tej príležitosti vyslovil: „To je všetko pravda, čo hovoria, pán farár! A keby mi Slováci boli vstave to dať a tým ma urobiť, čo sú mi vstave dať a čím ma môžu urobiť Maďari, tak by som i ja s nimi držal; keď ale človek vidí, že je to všetko marné namáhanie, či je to nie nerozum, proti prúdu plávať a jednej idei k vôli sa obetovať?“

	Sládkovič mu na to odvetil: „Keby tak všetci šľachetní...]]></description>
         <pubDate>Sun, 08 Jul 2012 06:58:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/andrej-sladkovic-mal-raz-rozhovor-o-narodnych-veciach/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Z Dŕžavia turčianskeho chodili naširoko po strednej Európe olejkári]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/z-drzavia-turcianskeho-chodili-nasiroko-po-strednej-europe-olejkari/</link>
         <description><![CDATA[
	Z Dŕžavia turčianskeho od 17. storočia chodili naširoko po strednej Európe olejkári, jezuitmi znievského kláštora vyučení poznávať liečivé zelinky. Pozdejšie olejkári premenili sa v šefraníkov, ktorí kupčili po šírom Rusku a značne napomohli materiálny dobrobyt svojich obcí. Šefraníci však donášali domov nielen peniaze, ale i národného ducha a slovanského povedomia.

	„Veď nás dobre rozumejú až ďaleko za Moskvou — tam všade Slováci (Slovania) žijú. Rus ako Slovák“, hovorievali šefraníci, keď...]]></description>
         <pubDate>Sat, 07 Jul 2012 06:58:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/z-drzavia-turcianskeho-chodili-nasiroko-po-strednej-europe-olejkari/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[V Hornej Lehote bola kanonická vizitácia]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/v-hornej-lehote-bola-kanonicka-vizitacia/</link>
         <description><![CDATA[
	V Hornej Lehote bola kanonická vizitácia. Po odbavenej práci a po spoločnom obede poprosil superintendent dr. Gustáv Szeberényi Chalupku, aby zarečnil niektorú zo svojich básní.

	Chalupka s veľkým dôrazom zarečnil „Mor ho!“. Báseň urobila na všetkých prítomných veľký dojem, ale najväčší na Antona Radvanského, župana, ako gener. dozorcu ev. cirkvi na vizitácii prítomného. Tento najprv žasol na spádoch básne, na stolci svojom robil pohyby, gestá veľkého vnútorného pohnutia, a keď báseň...]]></description>
         <pubDate>Sat, 07 Jul 2012 06:58:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/v-hornej-lehote-bola-kanonicka-vizitacia/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Starý Piťo bol hrať na zhromaždení Matice slovenskej v Martine]]></title>
         <link>https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/stary-pito-bol-hrat-na-zhromazdeni-matice-slovenskej-v-martine/</link>
         <description><![CDATA[
	Starý Piťo bol hrať na zhromaždení Matice slovenskej v Martine. Preto ho vypovedali z Korytnice, kde každé leto mával dobré zárobky. I v samom Liptove chceli ho bojkotovať, ale starý Piťo svojím hlbokým hlasom, pokojným, no určitým spôsobom odpovedal, brániac sa: „Páni moji, ja neznám politiky; za peniaze všetkým vďačne poslúžim a zahrám — veď je to môj chlieb!“

	&nbsp;

	Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 140)
]]></description>
         <pubDate>Sat, 07 Jul 2012 06:57:00 +0100</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/stary-pito-bol-hrat-na-zhromazdeni-matice-slovenskej-v-martine/</guid>
         <category><![CDATA[Anekdoty - spisovatelia]]></category>
      </item>
   </channel>
</rss>