Charles Lutwidge Dodgson zomrel

14. januára 1898 zomrel Charles Lutwidge Dodgson, známy pod pseudonymom Lewis Carroll bol anglický spisovateľ, matematik, logik, učenec, anglikánsky duchovný a fotograf. Jeho najznámejším dielom je román Alica v krajine zázrakov (Alice in Wonderland) a jeho pokračovanie Za zrkadlom a čo tam Alica našla (Through the Looking-Glass and What Alice Found There) ako aj básne "Honba za Snarkom" (The Hunting of the Snark) a "Jabberwocky". Všetky tieto diela sú príkladom nonsensovej (nezmyselnej) literatúry. Je známy precíznymi slovnými hračkami, logikou a fantáziou vo svojich dielach. Narodil sa 27. januára 1832.
Už v ranom veku písal Dodgson poéziu a poviedky, ktoré s priemerným úspechom posielal do rôznych časopisov. V rokoch 1854-1856 sa jeho diela objavili ako v celoštátnych publikáciách (napr. The Comix a The Train) tak v menších časopisoch ako Whitby Gazette a Oxford Critic. Väčšina Dodgsonových diel bola humorná, niekedy satirická, ale jeho normy a ambície boli náročné. „Nemyslím si, že som napísal niečo, čo by naozaj stálo za uverejnenie v poriadnej publikácii (do čoho nerátam Whitby GazetteaOxonian Advertiser), ale nebojím sa, že to tak bude navždy,“ napísal v júli 1855.
V roku 1856 prvýkrát zverejnil svoje dielo pod menom, ktoré ho neskôr preslávilo. Romantická báseň nazvaná "Solitude" ("Osamelosť") sa objavila v časopise The Train ako tvorba "Lewisa Carrolla". Tento pseudonym bol hračkou s jeho pravým menom: Lewis je poangličtenou formou mena Ludovicus, čo je latinská verzia mena Lutwidge, a Carroll je poangličtenou verziou mena Carolus, čo je latinská verzia mena Charles.

Alica
V rovnakom roku, 1856, na internát Christ Church prišiel nový dekan Henry Liddell a priviedol so sebou svoju mladú rodinu, ktorej všetci členovia hrali významné úlohy v Dodgsonovom živote a v nasledujúcich rokoch výrazne ovplyvnili jeho spisovateľskú kariéru. Dodgson sa stal blízkym priateľom Liddellovej manželky Lorin a jej detí, obzvlášť troch sestier: Lorin, Edith a Alice Liddellových. Dlhú dobu sa predpokladalo, že svoju "Alicu" odvodil od Alici Liddellovej. Napovedá tomu skutočnosť, že verše akrostichu na konci diela Za zrkadlom tvoria jej meno a v textoch oboch kníh je skryté množstvo zbežných zmienok o nej. Dodgson sám ale v neskoršom živote opakovane popieral, že by jeho "malá hrdinka" bola založená na skutočnom dieťati. Svoje diela často venoval dievčatám, ktoré poznal, a ich mená vkladal do akrostichov na začiatku textu. Meno Gertrudy Chatawayovej sa v tejto forme objavuje v predhovore/venovaní k básni Honba za Snarkom (The Hunting of the Snark) a napriek tomu nikdy nikto nepredpokladal, že by niektorá postava v príbehu mohla byť založená na nej.
Aj napriek nedostatočnej informácii (Dodgsonove denníky z rokov 1858-1862 chýbajú) sa zdá byť jasné, že priateľstvo s rodinou Liddellových bolo koncom päťdesiatych rokov dôležitou súčasťou jeho života. Zvykol si brať deti (najprv chlapca Harryho a neskôr aj všetky tri dievčatá) na výlety loďkou do blízkych dedín Nuneham Courtenay a Godstow.
Práve pri jednej z takýchto výprav, keď vzal so svojím priateľom Robinsonom Duckworth 4. júla 1862 dievčatá na výlet po Temži, vymyslel Dodgson základ príbehu, ktorý sa nakoniec stal jeho prvým a najväčším komerčným úspechom. Atmosféru tohto popoludnia zachytáva v úvodnej básni Alice v krajine zázrakov, ktorá hovorí o onom "golden afternoon" (zlatom popoludni). Dievčatá sú tu označené menami Prima, Secunda a Tertio. Loďka plavila po Temži až k Godstow. Vo svojom denníku si Carroll poznamenal, že potom si dali na brehu čaj. Späť do Christ Church sa dostali až po štvrť na deväť. Tam muži vzali dievčatá do Carrollovho bytu, aby si prezreli jeho zbierku fotografií, a dievčatá sa vrátili domov pred deviatou. K tomuto záznamu pripísal Dodgson o sedem mesiacov neskôr poznámku: „Pri tejto príležitosti som im rozprával rozprávku o Alicinich dobrodružstvách v podzemí ...“ Alice Liddellová Dodgsona prosila, aby rozprávku spísal a ten jej nakoniec (po mnohých odkladaniach) v novembri 1864 dal ilustrovaný rukopis názvom Alicino dobrodružstvo v podzemnej ríši. Tak vznikol zárodok príbehu, ktorý Carroll ešte neskôr prepracoval.
Ešte pred tým čítala Dodgsonov nedokončený rukopis rodina priateľa a učiteľa George MacDonalda a nadšenie MacDonaldových detí povzbudilo Dodgsona na uverejnenie diela. V roku 1863 ukázal nedokončený rukopis vydavateľovi Macmillanovi, ktorému sa ihneď zapáčil. Po tom, čo boli zamietnuté možné alternatívne názvy Alica medzi škriatkami (Alice Among the Fairies) a Alicina zlatá hodina (Alice's Golden Hour), bolo dielo v roku 1865 vydané ako Alica v krajine zázrakov (Alice's Adventures in Wonderland) pod literárnym pseudonymom Lewis Carroll, ktorý Dodgson prvýkrát použil asi o deväť rokov skôr. Ilustrácie boli tentoraz Johna Tenniela. Dodgson si očividne myslel, že vydaná kniha potrebuje zručnosti profesionálneho umelca.
Ohromný komerčný úspech prvej knihy o Alici v mnohých ohľadoch zmenil Dodgsonov život. Sláva jeho alter ega "Lewis Carroll" čoskoro obletela celý svet. Dodgsona zaplavili listy obdivovateľov a niekedy sa mu dostávalo nežiadúcej pozornosti. Tiež začal zarábať veľké sumy peňazí. Tento príjem ale nevyužil na opustenie svojho zdanlivo neobľúbeného miesta v Christ Church.
V roku 1872 vyšlo pokračovanie - Za zrkadlom a čo tam Alica našla. V jeho trochu temnejšej atmosfére sa odzrkadlili zmeny v Dodgsonovom živote. Nedávna otcova smrť (1868) ho uvrhla do depresie, ktorá mala trvať niekoľko rokov.

Zdroj: wikipedia.org