Potom, ako sa knieža Rastislav neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s podobnou prosbou, v roku 862 prišli do Carihradu jeho poslovia a žiadali (biskupa a) učiteľa, ktorý by nám v našom jazykom vysvetlil pravú kresťanskú vieru. Cisár súhlasil a slovami Počuješ, Filozof, tieto slová? Niet iného než teba, kto by toto mohol vykonať, preto vezmi veľa darov a svojho brata Metoda a choď! Lebo ste Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou cisár Michal III. vyzval Konštantína, aby sa misie ujal. Ten (aj po naliehaní patriarchu Fótia) súhlasil.

Títo dvaja slovanský apoštoli nám zostavili písmo zvané hlaholika, preložili množstvo kníh a diel, doniesli nám nové tradície. Rovnako doniesli k nám aj dvojkríž z Byzancie, ktorý je dodnes na štátnom znaku Slovenskej republiky, ale používa ho aj pravoslávna cirkev, ktorá práve nesie odkaz Cyrila a Metoda nepozmenený, nepoškvrnený a hlboko zakorenený v jej učení.
Netvrdím, že naše národy boli pred prijatím kresťanstva prostredníctvom sv. Cyrila a Metoda zaostalé alebo menejcenné. Tento akt, vnímam ako ďalší pozitívny posun národa, tak ako ním boli aj prvé vznikajúce kmene, štáty...

Práve pre toto všetko nezahoďme odkaz, ktorý nám zanechali, lebo zhynieme ako národy a z ľudí ako sa dnes môžeme ešte nazvať, sa stane otrocká masa bez kultúry a dejín!

Solúnski bratia ostanú večne žiť v našich slovanských národoch prostredníctvom jazyka, písma, kultúry a viery.

 

Tvorba solúnskych bratov

Preklady

Hneď po vytvorení abecedy sa solúnski bratia púšťajú do rozsiahlej prekladateľskej činnosti do staroslovienčiny. Pred odchodom na Veľkú Moravu bratia spolu preložili Perikopy a možno aj Štvorevanjelium. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú bibliu (prvý preklad biblie do slovanského jazyka), ale aj liturgické texty a mnohé iné texty. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý Zakon sudnyj ljudem bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Po smrti Konštantína Metod preložil Starý zákon, Nomokánon a Paterik. Predpokladá sa, že Metod prekladá aj polemické úvahy svojho brata, pričom ich delí na osem častí (slová).

Konštantín preložil
•    Perikopy
o    výňatky z evanjelií čítané pri nedeľných bohoslužbách
o    preložené v roku 862 ešte v Byzantskej ríši
o    nájdené v Assemaniho kódexe (Codex Assemanianus, zač. 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Savvinej knihe (Savvina kniga; 11. stor., cyrilika, severovýchodné Bulharsko)
•    Trebnik (Rituál)
o    obradné predpisy podľa byzantského rítu
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené v Sinajskom euchológiu (Euchologium sinaiticum, 11. stor., hlaholika)
•    Breviár (Časoslov)
o    kňazská modtlitebná kniha obsahujúca tzv. offíciá
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené v Chorvátsko-hlaholskom breviári z Vrbnika (13. stor. )
•    Oktoich (Osmiglasnik)
o    spevník byzantskej liturgie
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené v texte Strumický oktoich (12.–13. stor.)
Konštantín a Metod preložili
•    všetky 4 evanjeliá Nového zákona (Štvorevanjelium):
o    preložené asi v roku 862 ešte v Byzantskej ríši alebo až na Veľkej Morave
o    nájdené v Zografskom kódexe (Codex Zographensis, začiatok 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Mariánskom kódexe (Codex Marianus, zač. 11. stor., severovýchodná Macedónia, hlaholika)
•    Misál
o    doplnok liturgie sv. Petra, t..j. západnej rímskej omše v byzantskom rámci
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené v Kyjevských listoch (9. stor./zač. 10. stor., Veľká Morava/Blatenské kniežatstvo/Bulharsko, hlaholika)
•    Žaltár:
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené v Sinajskom žaltári (Psalterium Sinaiticum , 11. stor., hlaholika)
•    Skutky apoštolské (Apoštol):
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené v texte Apoštol Kristinopolský (13. stor. )
Konštantín možno spolu s Metodom preložili
•    Zakon sudnyj ljudem („Súdny zákonník pre svetských ľudí/Súdny zákon pre laikov“)
o    občiansky zákonník Veľkej Moravy
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené vo viacerých rukopisoch z 13. a 14. storočia, najznámejší je Novgorodskij spisok (1280, Rusko)
Metod (alebo možno Konštantín) preložil
•    Nomokánon (Nomokanon, Kormčaja kniga)
o    zbierka ustanovení byzantských cisárov a cirkevných otcov; tu preklad gréckeho nomokánonu Jána Scholastika
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené v texte Ustjužskaja kormčaja kniga (13. stor.)
Metod preložil
•    Starý zákon (okrem kníh Makabejských, ktoré v predlohe neboli, lebo sa nepokladali za vierohodné) [niekedy sa predpokladá, že išlo len o tzv. perimejníky – vybrané čítanie zo Starého zákona pre bohoslužobné ciele]:
o    preložené na Veľkej Morave
•    Hádanie o pravej viere so Židmi
o    Konštantínov spis (pozri nižšie)
o    preložené na Veľkej Morave
•    penitenciál [t.j. návod na ukladanie pokánia] Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu:
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)
•    Paterik (Knihy otcov)
o    umelecký preklad, u ktorého nie je jasné, či ide o preklad životov, spisov alebo homílií cirkevných otcov
o    preložené na Veľkej Morave
o    nájdené v Clozovom zborníku (Glagolita Clozianus, 11. stor.) a Suprasľskom kódexe (Codex Suprasliensis, 11. stor.)

 

Pôvodná tvorba

Cyril a Metod nechávajú po sebe okrem prekladov aj objemovo bohatú, ale, bohužiaľ, slabo zachovanú osobnú tvorbu v gréčtine a staroslovienčine. Konštantín napísal predovštetkým prvú slovanskú báseň Proglas. Konštantínova tvorba je jednak dôkazom autorovho nadania, zrodeného z náboženského rozjímania, a jednak je Konštantín autorom polemických úvah, ktoré odhaľujú jeho hlboké vedomosti, rečnícke majstrovstvo, náboženské presvedčenie a smelosť. Od Metoda sa zachovali dve či tri vlastné diela.

 

Konštantín napísal

•    Chersonezská legenda (Cherzonská legenda, Chersonská legenda; celým menom Reč o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta, obsahujúca historickú správu:
o    2. polovica 9. storočia, o vzniku pozri hlavný text článku
o    nájdená v zle zachovanom cirkevnoslovanskom preklade (16. stor.) pôvodného gréckeho textu, ktorý obsahoval tri časti historica narratio (historická správa), sermo declamatorius (prednesená reč) a hymnus (na počesť sv. Klementa)
•    Hádanie o pravej viere so Židmi
o    dišputa
o    2. polovica 9. stor.
o    nájdené v Živote Konštantínovom (vznikol okolo 870, najstaršia zachovaná verzia z 15. stor.) v skrátenej podobe v Metodovom preklade z pôvodného gréckeho textu
•    Proglas
o    predhovor k prekladu evanjelia; prvá slovanská báseň
o    863–867
o    o nájdení pozri vyššie k prekladu 4 evanjelií
•    Pochvala na počesť sv. Gregora Naziánskeho
o    oslavná báseň
o    2. polovica 9. stor.
o    nájdené v Živote Konštantínovom
•    Modlitba pred smrťou
o    rytmizovaná próza
o    2. polovica 9. stor.
o    nájdené v Živote Konštantínovom
•    Predhovor k evanjeliáru
o    prvá slovanská rozprava z literárnej teórie a teórie prekladu
o    2. polovica 9. stor.
o    nájdený len zlomok staroslovienskeho prekladu gréckeho originálu v texte Hilferdingov macedónsky cyrilský list (11./12. stor., Bulharsko)
•    Napísanie o pravej viere
o    rozprava o kresťanskej pravovernosti, dišputa
o    2. polovica 9. stor.
•    Abecedná modlitba (niekedy sa pripisuje Konštantínovi Preslavskému)
o    veršovaná modlitba kňaza, ktorý sa pripravuje hlásať evanjelium medzi Slovanmi
o    2. polovica 9. stor.
•    dve veršované modlitby v troch Sinajských listoch v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie) - prvé básnické pokusy Konštantína
•    Kyjevské listy (pozri vyššie) sa niekedy pripisujú Konštantínovi
Konštantín (možno spolu s Metodom) alebo Metod napísal
•    Spovedný poriadok
o    2. polovica 9. stor.
o    v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)
Konštantín alebo Metod napísal
•    Kánon na počesť sv. Dimitra Solúnskeho
o    oslavná báseň; autor nostalgicky spomína na svoje rodné mesto a rozhorčene reaguje na prenasledovanie trojjazyčníkmi
o    864–867

 

Metod napísal

•    Adhorácia k pokániu (Napomenutie k pokániu)
o    homília
o    druhá polovica 9. stor.
o    časť nájdená v texte Frizinské pamiatky (okolo roku 980, Freising)
•    Adhortácia k vladárom (Napomenutie k vladárom)
o    homília
o    druhá polovica 9. stor.
o    nájdená v Clozovom zborníku (pozri vyššie)

 

Zdroje:

1. ↑ F. Grivec (1927). Slovanští apoštolé sv. Cyril a Metoděj. ?, Olomouc, 11-13.
2. ↑ J. Stanislav (1945). Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši. ?, Bratislava, 8.
3. ↑ M. Lacko (1982). I santi Cirillo e Metodio, vincolo tra Constantinopoli e Roma, The Common Christian Roots of the European Nations. ?, Florence, 38.
4. ↑ Eugen Pauliny (1983). Dejiny spisovnej slovenčiny. SPN, Bratislava, 24.

* Cambel, S. et al.: Dejiny Slovenska I (do roku 1526), Veda, 1986
* Ján Hnilica: Svätí Cyril a Metod , Bratislava, Alfa 1990, ISBN 80-05-00707-8
* Kol. autorov: Encyklopédia Slovenska, Veda, 1979
* Minárik, J.: Stredoveká literatúra. Svetová, česká, slovenská, Bratislava, 1977
* http://www.bbkl.de/m/methodios_sk.shtml, http://www.bbkl.de/k/Konstantin.shtml
* http://www.spsh.sk/encyklopedia/novy/metod.htm