Francis Poulenc zomrel

30.01.2014 06:45

30. januára 1963 v Paríži zomrel Francis Poulenc bol francúzsky hudobný skladateľ a klavirista, jeden z členov tzv. Parížskej šestky. Narodil sa 7. januára 1899.
Poulenc bol človek zvláštneho vtipu a duchaplnosti. Výzorovo posobil komicky a dokonca sa i podobal na jednoho vtedajšieho francúzskeho komika. Jeho súkromný život bol pestrý. Poulenc bol homosexuál a netajil sa tým. Jeho prvým dlhodobým partnerom bol maliar Richard Chanlaire. Vzťahy s ďalšími mužmi (medzi inými barytonistom Pierrom Bernacom, pre ktorého napísal niekoľko diel), zostávajú zahalené rúškom tajomstva. Mal však vzťahy i so ženami, zamýšľal sa oženiť s dlhoročnou priateľkou Raymonde Linossierovou, čomu však zabránila jej smrť.
Poulencov život ovplyvnilo niekoľko tragédií, pri ktorých prišiel o blízkych priateľov, najprv o spisovateľa Raymonda Radigueta, ktorý zomrel na týfus, a neskor skladateľa Pierre-Octava Ferrouda, ktorý zahynul pri autonehode. Tieto tragické udalosti Poulenca mimoriadne silno poznačili, čo nakoniec viedlo k tomu, že sa obrátil na katolícku vieru, ktorú stratil v mladosti. To sa odrazilo i na skladateľovej tvorbe. V roku 1950 sa hudobný kritik Claude Rostand vyjadril o Poulencovi, že je to "napoly chuligán, napoly mních" ("le moine et le voyou"). Tento výrok sa okamžite vžil a dnes sa nezabudne pripomenúť v žiadnej Poulencovej biografii. Upozorňuje totiž na zvláštnu polarizáciu skladateľovej osobnosti i jeho diela.

Charakteristika tvorby
Spomínané dve kontrastné stránky skladateľovej osobnosti sa odrazili i na jeho tvorbe - na jednej strane zanechal množstvo odľahčených klavírnych skladieb a sonát, na druhej strane hlboké a ambiciózne vokálne hudobné diela. Štýlovo má najbližšie ku neoklasicizmu, bol skor konzervatívny a na rozdiel od kolegov Parížskej šestky sa doslednejšie pridržiaval diatoniky. Vo všetkých oblastiach tvorby nemožno prehliadnúť jeden fakt - nezvyčajne bohatú melodickú invenciu. Poulenc, ktorý nemal klasické skladateľské vzdelanie priniesol do francúzskej hudby nové a povodné melódie, nadhľad, vtip a eleganciu. Časom si vybudoval ustálené harmonické postupy a používal harmonické prechody príznačné pre jeho skladby. Charakteristické sú najmä nečakané modulácie o pól tóna nižšie, ktoré neskor u neho prerástli až do akéhosi manierizmu. Rád skladal diela pre klavír, na ktorom sám ako interpret vynikal, a tiež vokálne diela. Na rozdiel od väčšiny skladateľov mal vo väčšej obľube dychové nástroje než sláčikové. Názory kritikov na Poulencovú tvorbu sa dodnes výrazne rozchádzajú. Niektorí ho odmietajú brať vážne a tvrdia, že jeho diela hraničia s gýčom, zatiaľ čo iní ho považujú za najnadanejšieho a najprínosnejšieho člena Parížskej šestky.

Dielo
Poulenc je dnes najčastejšie interpretovaný v súvislosti s jeho zborovou tvorbou. Zaujímavými dielami sú tiež jeho tri opery, medzi ktoré patrí aj jeho najrozsiahlejšie dielo Dialógy karmelitánok. Opery nie sú uvádzané často, i keď podľa niektorých ide o nalepšie francúzske opery 20. storočia (v roku 2007 však boli opery Ľudský hlas a Prsia Tirésiove uvedené na doskách Státní opery Praha). Z orchestrálnej tvorby sú cenné kocerty, z ktorých vyníka najmä Koncert pre dva klavíre a orchester d-mol. Majstrovským dielom je trojica sonát - pre flautu, klarinet a hoboj, ktoré patria k ťažiskovému repertoáru týchto nástrojov. Povabné sú taktiež ďalšie diela Poulencovej komornej tvorby, medzi inými Trio pre hoboj, fagot a klavír.

Klavírna tvorba

  •     Trois mouvements perpétuels, FP 14 (1918)

Komorná tvorba

  •     Trio pre hoboj, fagot a klavír, FP 43 (1926)
  •     Sonáta pre flautu a klavír, FP 164 (1956-1957)
  •     Sonáta pre klarinet a klavír, FP 184 (1962)
  •     Sonáta pre hoboj a klavír, FP 185 (1962)

Orchestrálna tvorba

  •     Concert champêtre pre čembalo a klavír, FP 49 (1928-1929)
  •     Koncert pre dva klavíry a orchester d-mol, FP 61 (1932)
  •     Koncert pre organ, sláčikový orchester a tympany g-mol, FP 93 (1938)
  •     Klavírny koncert cis-mol, FP 146 (1949)

Balet

  •     Abaude, choreografický koncert pre klavír a 18 nástrojov, FP 51 (1929)

Zborová tvorba

  •     Omša g-mol, FP 89 (1937)
  •     Salve Regina, FP 110 (1941)
  •     Gloria, FP 177 (1959-1960)

Opera

  •     Prsia Tirésiove, FP 125 (Les mamelles de Tirésias) (1939-1944)
  •     Dialógy karmelitánok, FP 159 (Dialogues des Carmélites) (1953-1956)
  •     Ľudský hlas, FP 171 (La voix humaine) (1958)

Zdroj: wikipedia.org

 

Späť