Infarkt urýchlil skon Mladej tvorby
Muži Mladej tvorby – hore zľava Ivan Štrpka, Dušan Mitana a Ján Štrasser, dolu zľava Peter Repka a Dušan Dušek.
Foto: JURAJ BARTOŠ
Predstavte si, že sedíte v úzkom kruhu mladých dojičiek a diskutujete o Kierkegaardovi. Jedna dojička je v sukni, druhá v kvietkovanej blúzke, vedľa mlčky prežúvajú kravy a vtom vám slina prinesie na jazyk také široké slovo humanita. Pozorovateľom (či koordinátorom?) tejto bizarnej debaty, ktorá sa nakoniec po nevyvrátiteľných vedeckých argumentoch vyvŕbi do odvážneho poznania, že sloboda slova je vždy a aj bude problém výlučne hygienicko-epidemiologický, bol Tomáš Janovic.
Svoj text uverejnil v prvom čísle magazínu Infarkt, ktorý začal vychádzať v roku 1969 ako príloha mesačníka Mladá tvorba. Mohol si to dovoliť, bol jeho šéfredaktorom, hoci nie jediným, nazbieralo sa ich trinásť, ďalšími boli Milan Lasica, Július Satinský, Elo Havetta, Marián Labuda, Lubor Dohnal, Kornel Földvári, Igor Luther, Ján Melkovič, Ivan a Vlado Popovičovci, Marián Vanek a Vlado Bednár. Práve on, večne túžiaci vydávať humoristický časopis, prišiel krátko po okupácii s myšlienkou, že teraz nastal ten pravý okamih.
Ján Buzássy, vtedajší (a posledný) šéfredaktor Mladej tvorby, ktorá už od augusta 68 tušila blížiaci sa koniec, vpustil do časopisu túto partiu recesistov aj s vedomím, že po výhradách voči „skupinovosti“ (čo mali na svedomí konkretisti z Trnavskej skupiny a neskôr Osamelí bežci) to bude ďalší klinec do rakvy literárneho časopisu s úctyhodným nákladom osemtisíc kusov.
Földvári, ktorý vymyslel názov Infarkt aj s dôvetkom „do každej rodiny“, sa tak vrátil do Mladej tvorby veľkým oblúkom, keď v nej vydržal v roku 1957 len pár mesiacov a osudným sa mu vtedy stal článok Pravda života je nedeliteľná.
„My sme brali Infarkt skôr ako recesiu, hoci sa tam dalo vystopovať aj politikum,“ hovorí Földvári. „Uverejňovali sme tam napríklad citáty z literatúry, ktorým sa prideľovali funkcie iných žánrov. Vlado Bednár tam napríklad dal časť prejavu Vladimíra Mináča proti buržoáznym nacionalistom, ktorý vystrojil ako Dobšinského rozprávku O dračom plemene aj s tradičnou informáciou, kto mu rozprávku povedal.“ A tak Dobšinský oznámil čitateľom Infarktu, že rozprávku podáva Vladimír Mináč z Klenovca.
Útoky proti magazínu sa množili, Emil Boleslav Lukáč sa na najvyššom spisovateľskom fóre posťažoval, že keď časopis „nemôže útočiť na socializmus, útočí aspoň na nás, spisovateľov“. Po desiatom čísle Infarkt zmĺkol, a čoskoro po ňom aj celá Mladá tvorba. Podľa Jána Buzássyho bola poslednou kvapkou reportáž Petra Repku zo Sovietskeho zväzu.
Infarkt mal podtitul magazín nenáročného diváka pre otázky zlatej strednej Európy a ako zdôraznil vo svojom prvom čísle, cieľovú skupinu si nevybral náhodne. „Vďaka bohatým tradíciám v našej minulosti je vo svete známa naša príslovečná nenáročnosť. Buďme hrdí, no vždy nenároční!“
Zdroj: štvrtok 21. 8. 2008 | Alexander Balogh
https://www.sme.sk/c/4034269/infarkt-urychlil-skon-mladej-tvorby.html