J. A. Komenský

19.07.2012 12:06

Filozof, teológ, spisovateľ, pedagogický reformátor J. A. Komenský

V týchto dňoch si pripomíname 336. výročie úmrtia filozofa, teológa, spisovateľa, historika a politika, pedagogického reformátora svetového významu Jána Amosa Komenského (1592 - 1670). Žil v dobe, kedy sa čoraz výraznejšie prejavovala kríza stredovekého názoru vybudovaného na biblii a čiastočne na odkaze antiky. Na jednej strane bol spätý so stredovekom a na druhej bol priekopníkom budúceho demokratického usporiadania "ľudských vecí". Bol jedným z hlavných predstaviteľom Jednoty bratskej, ktorej členovia žili v pevnej náboženskej viere, no v rozpore s ňou bolo jeho "pozemšťanské" úsilie o uskutočnenie spoločenskej reformy. Rozpor medzi tradíciou a pokrokom ho sprevádzal celý život.

Ešte na štúdiách v Nemecku si predsavzal, že sa bude snažiť o vytvorenie českej národnej vedy, aby aj jeho vlasť udržala krok s inými národmi vo vedeckom bádaní. Toto predsavzatie zmarili udalosti po bielohorskej bitke, ktorá kruto zasiahla do jeho života. V roku 1621 musel náhle ujsť z Fulneku s manželkou a dvoma deťmi pred plieniacim španielskym vojskom. Stratila sa časť rukopisov a celá knižnica. V Přerove zomrela jeho manželka na mor. Potom striedavo býval na rôznych miestach u svojich českobratských šľachtických ochrancov. Po vydaní nariadení proti nekatolíkom v roku 1628 emigroval a usadil sa v poľskom Lešne, ktoré bolo už predtým miestom, kde sa uchýlili príslušníci Jednoty bratskej. Jeho pobyt v Lešne prerušilo pozvanie anglického parlamentu, aby v Anglicku založil takú akadémiu vied, ktorá by šírila jednotné vzdelanie jediným jazykom do celého sveta. To boli udalosti, ktoré po Bielej Hore presmerovali jeho úsilie o vytvorenie českej národnej vedy na snahy o reformu výchovy a vyučovania. To mu prinieslo svetové uznanie.

Komenský ako emigroval navštívil aj Švédsko a na dlhší čas sa usadil vo východnom Prusku. Stále dúfal, že sa bude môcť on a všetci vyhnanci vrátiť do vlasti. Po druhom presťahovaní do Lešna dostal od osudu ďalšie rany: zomrela mu druhá manželka a vestfálsky mier r. 1648, ktorým sa skončila tridsaťročná vojna, pochoval aj nádej emigrácie na návrat do Čiech. Pri mierových rokovaniach sa nikto neujal pobielohorskej emigrácie. V roku 1656 odišiel z Lešna, kde predtým počas švédsko-poľskej vojny pri požiari prišiel o celý majetok a veľkú časť rukopisov. Prijal pozvanie od holandských priateľov v Amsterdame. Bol už známy okrem Holandska a Poľska v Uhorsku a Švédsku a pozvala ho Harvardská univerzita v USA.

Komenský udržiaval čulé styky aj s českými exulantmi na Slovensku (ktorí boli členmi Jednoty bratskej). Aj keď sa na svojich návštevách na Slovensku zdržiaval iba krátko, jeho názory a diela podstatne prispievali k rozvoju slovenského kultúrneho života týchto čias. Diela J. A. Komenského patrili u nás v druhej polovici 17. storočia k najčítanejším a najčastejšie vydávaným knihám. V niektorých východoslovenských mestách - v Prešove a v Levoči boli podľa jeho názorov zreformované tamojšie latinské školy. Na prešovskej škole pracoval v intenciách Komenského jeho žiak zo Šarošpataku a vynikajúci slovenský pedagóg Eliáš Ladiver.

 

Z radov českých exulantov vyšlo niekoľko vynikajúcich literárnych tvorcov, ktorí sa zapojili do slovenského kultúrneho a vzdelanostného života. Patril k nim predovšetkým spisovateľ a básnik duchovnej poézie Juraj Tranovský, ktorého dielo Cithara Sanctorum (1636) sa stalo najobľúbenejšou a najčastejšie vydávanou zbierkou duchovných piesní na Slovensku. Po Bielej hore prišiel na Slovensko ďalší vynikajúci básnik Jacobeus a celý rad českých kultúrnych dejateľov, ktorí sa zapojili do slovenského literárneho života.

Treba zdôrazniť, že českí exulanti prispeli k vytvoreniu bohatej slovenskej literatúry - aj napriek nepriaznivým podmienkam doby - písanej v češtine. Čeština nebola v tomto období iba literárnym jazykom, ale i korešpondenčným a administratívnym všade tam, kde prevládal slovenský živel. Už predtým, ale najmä v 17. storočí slovakizovali a prispôsobovali si ju Slováci k svojim potrebám (píšeme o tom v ďalšom článku na tejto strane). Toto slovakizovanie vytvorilo v oblasti trnavskej univerzity v druhej polovici 17. storočia zvláštny druh slovakizovanej češtiny, používanej ako kultúrny a literárny jazyk v dosť širokom okruhu.

Z pedagogických prác Komenského je na poprednom mieste Veľká didaktika, preložená do všetkých európskych jazykov. Vyniká snahou vytvoriť z pedagogiky vedecký odbor. Matkám a vychovávateľkám bola určená kniha Informatonium školy materskej. Z učebníc sú najznámejšie: Dvere jazykov otvorené, Svet v obrazoch (Orbis pictus), Najdokonalejšia metóda jazykov.

 

Okrem pedagogických a iných spisov je autorom spisov, vyjadrujúcich snahy o dorozumenie medzi národmi aj o večný mier.

 

Zdroj:

štvrtok 23. 11. 2006 | Soňa MAKAROVÁ

http://korzar.sme.sk/c/4473902/filozof-teolog-spisovatel-pedagogicky-reformator-j-a-komensky.html#ixzz213sJkSXF

 

Mal Komenský slovenský pôvod?

Pred tohtoročným Dňom učiteľov sme 24. marca uverejnili článok o Jánovi Amosovi Komenskom. Zareagovali nám viacerí čitatelia a prekvapujúco sa zhodli v jednej otázke: "Mal Komenský Slovenský pôvod?" Keďže sa roky polemizuje o tom, že jeho predkovia sú zo Slovenska. Osobitne nás zaujal obsiahly list JUDr. Františka Znaka, ktorý píše, že má eminentný záujme aby sa objasnila história a odtajnila skutočnosť, že Komenský pochádza zo Slovenska, že bol na Slovensku a že Slováci si právom nárokujú na pravdu o jeho osobe. Pán Znak píše, že v súvislosti s návštevou Komenského v Markušovciach vznikla myšlienka a návrh na vytvorenie "učiteľského múzea", prípadne postavenia sochy v parku markušovského kaštieľa. Tento návrh zrejme zostal iba vo verbálnej podobe. Pán Znak nám poslal aj článok publicistu Laca Zrubca z prílohy Slovenskej republiky 30. októbra 1998 o exaktných výskumoch, ktoré dokazujú, že J. A. Komenský mal slovenský pôvod.

Historici František Kalesný, Oto Kollárik a Ivan Rumanovský sa zaoberajú výskumom osobnosti Komenského a vedecky dokázali, že jeho pôvodné priezvisko bolo Segeš a že táto rodina žila v Pobedime pri Trenčíne, kde je v matrike zaznamenaná genéza predkov Komenského. Laco Zrube v spomínanom článku zhrnul výsledky výskumu troch historikov. Dr. Kollárik o výskume písal v štúdii "Nové údaje a pripomienky k životopisu J. A. Komenského" (Vydala Matica slovenská v Martine v r. 1988). Podľa tzv. výhostného listu Segešovcov, objaveného v roku 1910 v archíve zámku vo Světlove je jasné, že Segešovci boli prepustení z poddanosti na vysťahovanie zo Slovenska do Komne a odtiaľ do Uherského Brodu. To znamená, že prišli medzi Moravských Slovákov z Horného Uhorska teda Slovenska legálne a neboli utečenci ako tvrdil predtým prof. Polišenský a dokonca uviedol, že Segešovci sú maďarského pôvodu. Ako píše Laco Zrubec, F. Kalesný dokázal listinne, že Segešovci vždy písali svoje priezvisko po slovensky od 15. storočia, kde už vtedy žili v Pobedime a píšu ho tak aj ich potomkovia v súčasnosti, ktorých F. Kalesný aj Laco Zrubec navštívili. Podľa F. Kalesného sa Komenský podpisoval ako Joannes Marcomanno-Niwnicennus (v r. 1612). Meno Komenský vzniklo z názvu moravskej dediny Komňa (Komni). Z výskumov F. Kalesného vyplýva, že Komenský zdôrazňoval v podpisoch svoj slovensko-moravský pôvod a nikdy sa Čechom nenazýval. Nevedno prečo si ho Česi prisvojujú.

 

Podľa archívnych dokumentov, ktoré skúmal historik Ivan Rumanovský, Komenského dcéra Dorota Kristína bola vydatá za J. Molitora z Púchova a v Púchove bol Komenský viackrát. O. Kollárik dokázal, že v Pobedime ešte za života Komenského, žilo šesť rodín, ktorí sa volali Segešovci. Ako píše Laco Zrubec, archívne doklady uvádzajú existenciu mešťana Segeša v Uhorskom Brode v r. 1480 - 1482, ktorého najstarší syn Ján bol v roku 1531 v Komni predstaviteľom dediny. Spomedzi jeho siedmich detí jeho syn Martin Segeš Komenský žil v rokoch 1548 - 1604 v Uherskom Brode a mal s manželkou Annou štyri dcéry a jedného syna - Jána Amosa Segeša Nivnického (učiteľa národa).

Dr. F. Kalesný zistil, že na Slovensku je doposiaľ živé ústne podanie, podľa ktorého Komenského predkovia Segešovci pochádzajú zo Záničia pri Púchove, odkiaľ sa neskôr ako obchodníci presťahovali medzi moravských Slovákov na Moravu.

Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku, Komenský tlačil svoje diela na Slovensku a bol úzko spojený s kultúrnymi aj politickými dejinami Slovenska svoj negatívny postoj voči Habsburgovcom dokazoval aj ako kazateľ - bol aj biskupom Jednoty bratskej, čo sa už menej uvádza. V roku 1650 Komenský ilegálne prešiel cez Moravu do Skalice, kde posvätil bratský chrám. Na tamojšej evanjelickej fare stále opatrujú kalich, ktorý vtedy Komenský držal v rukách. Pozornosť si zaslúži aj jeho vzťah k vizionárstvu - viera vo vízie bola v 16. a 17. storočí veľmi rozšírená rovnako ako alchýmia a veštectvo. Práve v tom období sa preslávil dnes často spomínaný vizionár Michel de Notre-Dame Nostradamus. Priateľstvo ho spájalo s prorokom či fantastom Mikulášom Drábikom, ktorý bol jeho spolužiakom v bratskej škole v Uherskom Brode. O Komenskom a Drábikovi píše Libor Bernát v článku Čudné priateľstvo v časopise Historická revue č. 5/2000. Drábik rovnako ako Komenský bol odporcom cisárskeho dvora, čo dokazoval svojimi predpoveďami a vykonávateľmi jeho vízií sa mali stať Rákociovci. Po Komenského smrti a po odhalení protihabsburského Vešeléniho povstania Drábika zatkli ako 74-ročného a popravili.

 

V článku sa zmieňuje Libor Bernát o osobnom živote Komenského. V roku 1648 mu zomrela druhá manželka a na radu spolubratov sa po tretíkrát oženil, čím zabezpečil starostlivosť o deti z druhého manželstva. Bol pracovne veľmi zaneprázdnený a práve v tom čase bol poverený úradom biskupa Jednoty bratskej a mal vykonať vizitácie zborov v Uhorsku.

Jeho podivuhodné priateľstvo s Drábikom bolo celoživotné a skončilo sa Komenského smrťou 15. novembra 1670. Drábik, ktorý žil prevažne v Púchove a Lešne ho prežil iba o rok. Za čudné sa považuje ich priateľstvo preto, lebo Komenský bol Drábikovým pomocníkom a túto úlohu chápal starozákonne, keď napr. prorok Jeremiáš mal ako pomocníka Barucha, Drábikove vízie najlepšie zodpovedali Komenského zámerom. Rozhodol sa vydať ich knižne v Amsterdame, kam ho pozval švédsky vyslanec. Kniha mala negatívnu odozvu Komenského žiakov a bývalých priateľov, ktorí sa Komenského pýtali, či je Drábik podvodník, demagóg alebo prorok, či mal svoje vízie od Boha alebo boli len jeho výmyslom. Nesplnila sa jeho predpoveď, že zomrie 84-ročný v pokojnej starobe, ani to, že v tom čase bude Komenský správcom fary v Olomouci.

 

Zdroj:

štvrtok 28. 4. 2005 | Soňa MAKAROVÁ

http://korzar.sme.sk/c/4535385/mal-komensky-slovensky-povod.html#ixzz213sR518K