Ján Gašperík zomrel
16. januára 1949 v Novákoch zomrel Ján Gašperík, právnik a významný slovenský včelár. Narodil sa 21. decembra 1876 v Liptovskom Hrádku-Dovalove.
Narodil sa v Dovalove. V rokoch 1882 až 1885 navštevoval ľudovú školu v rodisku, v rokoch 1885 až 1888 v Liptovskom Hrádku a v období rokov 1888 až 1892 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. V rokoch 1892 až 1896 na kolégiu a v rokoch 1896 až 1900 na Právnickej akadémii v Prešove, ktorú ukončil s titulom JUDr. Počas svojho života absolvoval viaceré pracovné a študijné cesty a pobyty: (v roku 1930 Anglicko, v roku 1937 Francúzsko). V rokoch 1901 až 1918 pracoval ako úradník na právnom oddelení uhorských železníc v Budapešti. V rokoch 1919 až 1934 pacoval ako prednosta na právnom oddelení, potom ako ústredný inšpektor a neskôr ako hlavný radca Čs. štátnych železníc v Bratislave. Od roku 1934 bol na dôchodku. Ján Gašperík zomrel v Novákoch v roku 1949. Pochovaný je v Michalove.
Včelárske aktivity
Ako jeden z prvých včelárovov pochopil nevyhnutnosť vybudovať v Prvej Československej republike jednotnú a silnú včelársku organizáciu, ktorá by bránila práva včelárov a zoroveň poskytovala výhody zamerané na rozvoj včelárstva. Veľmi obetavo sa po celý svoj život angažoval za túto myšlienku. Organizátor a historik včelárstva. V roku 1919 bol ako spoluzakladateľ Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku (od roku 1931 Krajinské ústredie včelárskch spolkov na Slovensku, 1939 Ústredie slovenských včelárskych spolkov, 1948 Jednota slovenských včelárov). Svojou prácou a aktivitami prispel aj k vybudovaniu výskumnej stanice včelárskej v Liptovskom Hrádku v roku 1929 a tiež včelárskeho učilišťa v Kráľovej pri Senci v roku 1932. V roku 1921 zostrojil úľ "Čechoslovák" pre šesť včelstiev so spoločným medníkom a od roku 1929 používal a propagoval aj nadstavkový úľ "Slovák", ktorý sa však pre svoje rozmery v praxi nerozšíril. V súvislosti s tymito jeho aktivitami navrhol aj špeciálny rámik, ktorý dostal pomenovanie "Gašperíkov rámik". Zaoberal sa aj históriou slovenského včelárstva. V roku 1923 bol jedným zo zakladateľov spolkového časopisu Slovenský včelár, do ktorého prispieval odbornými štúdiami a článkami o včelárskej problematike. Až do svojej smrti bol "tribúnom" slovenského včelárstva a srdcom jeho spolkového života. Krajinské ústredie včelárskych spolkov ho dňa 25. augusta roku 1919 zvolilo na svojom prvom valnom zhromaždení za svojho predsedu. V tejto funkcii pracoval až do roku 1939, odkedy bol čestným predsedom "Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku". Od roku 1927 pôsobil aj ako podpredseda "Svazu zemských ústředí včelařských spolků ČSR". Od roku 1932 bol člen výboru "Zemedelskej rady pre Slovensko". V roku 1924 bol vyznamenaný striebornou medailou Zemedelskej jednoty ČSR a v roku 1937 zlatou medailou Svazu zemských ústředí včelařskych spolků ČSR a Krajinského ústredia včelárskych spolkov. Svojími rozsiahlými vedomosťami a výsledkami práce dôstojne reprezentoval Slovensko na viacerých medzinárodných včelárskych kongresoch a konferenciách. V Liptovskom Hrádku po ňom pomenovali ulicu, kde sídli ústav včelárstva a za celoživotnú záslužnú prácu v prospech včelárstva mu udelili titul čestný člen SZV in memoriam.
Zdroj: wikipedia.org