Jozef Urban I.

J. Urban priniesol do slovenskej poézie nový tón: jeho hlas bol hlasom nespokojného a nonkonformného mladého muža, ktorý hľadá hodnoty a skutočnú poéziu a zároveň nechce mať nič spoločné s ideológiou konzumu osemdesiatych rokov. Samozrejme, že čítal amerických beatnikov. Tak ako kedysi oni, aj Urban žiada priamu konfrontáciu so svojím okolím a kladie nepríjemné otázky („kto ste...?“). V druhej zbierke je skeptickejší, dynamika „malého zúrivého Robinsona“ sa stráca, poéziu charakterizuje básnikov pesimistický postoj. Teraz sa pýta inak – kto sme my? Koho ničíme? Kto ničí nás? Tieto otázky sa potom objavujú opäť v Knihe polomŕtvych. Hoci sa zdá, že Urbanov jazyk je školený najmä na lyrike 20. storočia, básnik nezabúda rozvíjať aj klasické formy verša (a tým je výnimkou vo svojej generácii), ktoré sú potom dominantné v jeho ďalšej zbierke, v Snežienkach & bibliách. Tu sú to najmä sonety a sonetové vence, tvoriace baladické cykly. Tento útek ku klasickým formám reprezentuje možnosť obnoviť pôvodný status poézie – ako protiváhu proti dnešnému nepoetickému svetu. J. Urban je na Slovensku známy a obľúbený najmä medzi mladými ľuďmi, okrem iného aj kvôli piesňovým textom. Spieva ich okrem iných slovenská rocková kapela Elán. Medzinárodne nenašiel Jozef Urban ako básnik odozvu, ale to ani nikdy nebolo cieľom jeho poézie.

Vplyvy

Básnik Jozef Urban bol silne ovplyvnený tak americkou poéziou 60. rokov (A. Ginsburg, Lawrence Ferlinghetti), ako aj slovenským básnikom Miroslavom Válkom. Americký vplyv je citeľný najmä na geste individuálneho protestu a rebelantstva v Urbanovom debute, Válek na neho vplýval sprostredkovaním konkretizmu najmä v neskoršej poézii. Bezprostrednosť, akú vyžarovala americká poézia, sa prejavila u Urbana aj v uznaní W. Whitmana ako jedného z vplyvných autorov. Okrem toho je J. Urban poznačený aj lektúrou talianskej renesančnej poézie (Dante, Boccaccio), čo sa prejavilo najmä v tej časti jeho poézie, kde kladie zvýšený dôraz na formálnu stránku výrazu (viazaný verš, sonetový veniec).

DIELO:

a. Poézia

·         1999. Voda, čo nás drží nad vodou. Bratislava, Slovenský spisovateľ. 100p.

·         1996. Snežienky & Biblie. Bratislava, Slovenský spisovateľ. 85p.

·         1992. Kniha polomŕtvych. Bratislava, Slovenský spisovateľ. 86p.

·         1990. Výstrel z motyky – Správa o prievane. (Spolu s M. Bančejom a J. Litvákom) Bratislava, Mladé letá. 89p.

·         1985. Malý zúrivý Robinson. Bratislava, Slovenský spisovateľ. 92p.

b. Eseje

·         2001. Blízko, ale čoraz ďalej. Bratislava, Slovenský spisovateľ. 191p.

·         1999. Utrpenie mladého poéta. Bratislava, Slovenský spisovateľ. 152p.

c. Knihy pre deti

·         2001. Dnes nie je Mikuláša. Bratislava, Slovenský spisovateľ. 98p.

·         1995. Dobrodružstvá vranky Danky. Bratislava, Lienka. 101p.

Autor a jeho tvorba očami kolegov a známych:

Peter Valček:

„Jeho básne sa vyznačujú humorom, iróniou, ba až sebairóniou a sarkazmom. Po formálnej stránke z jeho poézie zazvučal rytmus a živosť .hovorového jazyka dnešnej mladej generácie teda dynamika moderného básnického jazyka. Urbanova poézia vyvolávala, vyvoláva a bude vyvolávať na jednej strane literárnokritické polemiky, na druhej stane uhranutý čitateľský záujem. Jeho texty sú vo viacerých rovinách ambivalentné: spája sa v nich košatosť klasickej poézii s poptextovou jednoduchosťou, spája sa v nich sebareflexia (presnejšie sebazobrazovanie) lyrického subjektu s príbehom popierania tohto image: Lyrická promotion hrdinu, škrípajúceho zubami v dave. Vizáž a skulptúra v novembrových hmlách námestí; jedno sa zlieva s druhým.“

Vladimír Petrík:

„Jozef Urban vstúpil do slovenskej poézie razantne: za básnicky debut v r. 1985 dostal Kraskovu cenu. Razantne a zároveň aj paradoxne znel aj titul prvotiny: Malý zúrivý Robinson. Paradox zostal jeho pracovným nástrojom aj naďalej. V debute sa dvadsaťročný mladík lúči s farebným svetom detstva a vstupuje do sivej dospelosti... Urban poslednej básnickej knihy Snežienky a biblie (,symboly jari a viery‘, večne sa opakujúcej prírody a metafyziky kultúry) je už dospelým a všestranne vyspelým tridsiatnikom... Intelekt a racionalita vstúpili do Urbanovej poetiky. Nemá rád pološero, významovú rozplývavosť, tajomné zákutia, ktoré kamuflujú hĺbku. Je jasný a ostrý ako britva. Môže si to dovoliť, lebo prenikol dovnútra vecí, ktoré sa týkajú človeka. Je v tom skúsenosť i poznanie, oboje servírované presným a hutným jazykom, v ktorom sa darí irónii a sebairónii, sarkazmu i trochu hranej skepse, ale keď na to príde, i „opravdivosti“ a napokon aj veľkému slovu.“

Peter Darovec:

„Urban sa nebojí veľkých slov. Láska, Život či dokonca Pravda sú uňho neoddeliteľnou súčasťou prežívania každodenných vecí. Nielen medzi vznešeným a profánnym, ale aj medzi všade striehnucim gýčom a skutočným umením sa darí Urbanovi pôsobivo balansovať. Dôležité je, že tentoraz z tohto úzkeho koridoru, ktorý tvorí priestor lyrickej výpovede, ani raz nevybočí. Rovnováhu dokáže nájsť aj medzi súkromným, či – lepšie povedané – vnútorným a tým, čo tento vnútorný priestor ovplyvňuje- teda svetom osobných a spoločenských vzťahov...“

Zdroj: https://lic.ned.univie.ac.at/es/node/23326

https://ff.ucm.sk/Slovensky/Katedry/slovencina/slovak/texte/odlety_4.pdf

Meky Žbirka: Prvé texty napísal Jozef Urban u nás doma!

K populárnej hudbe a textovaniu piesní ho posunul Miro Žbirka.

 "Jožko Urban, to je viacero spomienok, pritom ale musím najprv pripomenúť meno iného básnika, Vojtecha Kondróta, a čas, keď som s ním konzultoval moje texty na album Nemoderný chalan," povedal pre TASR Žbirka.

"Opýtal som sa ho, či nepozná nejakého zaujímavého mladého textára. Odporučil mi zbierku Malý zúrivý Robinson, dokonca som ju od neho aj dostal. Keď som ju prečítal, pochopil som, že sa tu objavil nielen nový básnik, ale aj textár. Zavolal som Jožkovi a stretli sme sa u nás doma, býval som vtedy v centre na Strakovej ulici. Stal sa z toho zvyk, Jožko začal ku mne chodiť, rozprávali sme sa o textoch, a tak vznikla naša spolupráca. Potom mi sám napísal na album Zlomky poznania prvé texty. Takto sme začali spolupracovať. V skutočnosti, hoci tu už nie je, spolupracujem s ním dodnes, ešte aj na tento album, ktorý teraz pripravujem, som zaradil pesničku s jeho textom." 

Prvé dva texty napísal Urban k piesňam Len s ňou a Možno sa ti zdá na Žbirkov album Zlomky poznania. Pre Žbirku toho napísal viac, štyri texty k piesňam Mayday, Vstávaj, Len zatvor oči a Na klzisku sú na Modrom albume (2001), Domino na albume Dúhy (2005), ešte rok predtým nahral Žbirka s dcérou Lindou duet Lásky bezbranných, ktorý bol vydaný ako bonus na albume Live (2004). Z Urbanovho pera je text hitu skupiny Money Factor Vráť trocha lásky, ktorý vyšiel na albume Svadba čertov (1992), či texty piesní Naspäť na stromy a Caracas Petra Lipu. Urban je autorom textu piesne Kým nás máš, s ktorou súťažil Marcel Palonder na 41. ročníku Veľkej ceny Eurovízie v máji 1996 v nórskom Oslo. Prispel dvoma textami k piesňam Niekto ako ja a Svet na nočný prúd na Modrý album, ktorý v roku 1993 vydala Beáta Dubasová.

Počas svojej textárskej kariéry spolupracoval s mnohými slovenskými interpretmi. Sú medzi nimi aj Beata Dubasová, Marcel Palonder, Oľga Záblacká, Vašo Patejdl, skupiny Money Factor, Dorian Gray, Broken Heart alebo Elán. Je autorom libreta k pôvodnému slovenskému muzikálu Kráľ Dávid. Autorsky sa podieľal aj na soundtracku k tretiemu pokračovaniu filmovej série Fontána pre Zuzanu, na ktorom nájdeme aj kultovú pieseň v podaní Joža Ráža "Voda čo ma drží nad vodou".

Zdroj: Agentúra TASR; Publikoval: Gregi

Zdroj: https://www.gregi.net/vl/article/Meky_Zbirka_Prve_texty_napisal_Jozef_Urban_u_nas_doma_30281/

https://oinom.webgarden.cz/spomienky/jozef-urban.html