Pietizmus sa na Slovensko šíril predovšetkým z Nemecka (od konca 17. stor.). Išlo o smer v luteranizme, v ktorom sa miesto lipnutia na dogmách a predpisoch kládol dôraz na srdečný vzťah k ľuďom a činorodosť v živote. Spomedzi slovenských vzdelancov sa za najviac ovplyvneného pietizmom považuje Matej Bel.
Bel študoval v Halle
Matej Bel (1684-1749) študoval v Halle, kde pôsobil jeden z protagonistov nemeckého pietizmu August Hermann Francke, s ktorým mal veľmi blízky vzťah. Bel sa k pietizmu navonok nehlásil (slovenskí evanjelici na synode v Ružomberku v roku 1707 pietizmus odmietli a zotrvali na ortodoxnom luteranizme), no historici zaraďujú Bela pre jeho vzťah k životu a práci (história si ho cení najmä ako priekopníka vlastivedy a pedagóga) medzi slovenských vzdelancov ovplyvnených pietizmom. Po štúdiách v Nemecku sa Bel v roku 1708 vrátil na Slovensko.
Bel pedagóg
Bel bol najskôr rektorom gymnázia v Banskej Bystrici, potom v Bratislave. Od roku 1719 až takmer do smrti v roku 1749 bol farárom bratislavskej nemeckej evanjelickej cirkvi a svojej vlastivednej práci sa venoval popri tomto zamestnaní. Bel sa považuje za zástancu pedagogického realizmu - žiaci by mali podľa neho postupovať od jednoduchšieho k zložitejšiemu, učiť by sa mali pre život, nie pre školu. Bel rešpektoval osobnosť učiteľa aj žiaka, dôraz kládol na reálne zvládnutie jazykov, či na praktické vlastivedné vedomosti.
Vlastivedné dielo Bela
Svoje najväčšie dielo Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné poznatky o súvekom Uhorsku) realizoval s finančnou a morálnou podporou cisára Karola VI. Bel pracoval z vlastnej iniciatívy (aj ctižiadosti), osobne zbieral vlastivedné informácie (s výrazným podielom histórie) alebo mu poznatky poskytovali spolupracovníci (najmä bývalí spolužiaci, či žiaci). Mapy mu robil známy kartograf Samuel Mikovíni. Pred tlačou sa k zozbieraným poznatkom o jednotlivých uhorských stoliciach nechával vyjadriť príslušným stoličným úradom. Dielo sa vďaka dôslednej a zanietenej práci stalo známym a citovaným. Projekt knižného vydávania Notitia.. sa skončil po úmrtí cisára Karola VI. a nástupom Márie Terézie, od ktorej Bel podporu nedostal. Na vydanie pripravené zväzky o ďalších stoliciach (knižne vyšli najmä stolice obývané Slovákmi) zostali v rukopise. Napriek dobovým obmedzeniam poskytuje Belovo dielo dodnes veľa cenných postrehov a poznatkov o súvekom Slovensku.
Hamada: Bel preniesol ťažisko vzdelanosti z teológie na vedu
Podľa literárneho vedca Milana Hamadu bol zásah Mateja Bela do kultúry a vzdelanosti v našom kultúrnom kontexte dosť radikálny: „Podarilo sa mu preniesť ťažisko vzdelanosti a kultúry z teologických otázok na otázky poznávania spoločnosti a prírody, na vedu, ktorá neutralizuje náboženské rozpory a rozdiely a spája aj národy." M. Hamada charakterizuje slovenský pietizmus v dobe Belovej ako „evanjelickú podobu predosvietenskej kultúry".
Roman Kebísek, sobota 12. júna 2010 17:23
