Pavol Ország Hviezdoslav sa narodil

02.03.2013 06:52

02.02.1849 sa vo Vyšnom Kubíne narodil PhDr. h. c Pavol Ország Hviezdoslav (H.; Hviezdoslav; Jozef Zbranský; O.; P. O.; Syn ľudu), básnik, dramatik, prekladateľ.

 

Vzdelanie:

1854 - 1860 ľudová škola, Vyšný Kubín, Jasenová a Leštiny

1862 - 1865 gymnázium, Miškovec (Maďarsko)

1865 - 1870 Evanjelické lýceum, Kežmarok

1870 - 1872 Právnická akadémia (Kolégium), Prešov

1875 advokátske skúšky, Budapešť

1919 PhDr. h. c

 

Vlastné meno: Pavol Ország

 

Pochádzal z rodiny garbiara a roľníka. Po skončení ľudovej školy ho rodičia dali k bezdetnému strýkovi Jánovi, ktorý ho mal adoptovať. Ďalšie tri roky strávil u rovnako bezdetného strýka Pavla v Miškovci. Tu sa zoznámil s dielami Petöfiho a Aranya. Na jeho národnostný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský. Jeho prvé básnické pokusy sú v maďarčine. Obrat k slovenčine nastal počas štúdií v Kežmarku, kde prišiel po strýkovej smrti. Oravskí národovci sa potom postarali aj o vydanie jeho prvej zbierky.

Svoje básnické texty tvoril na gymnáziu v Miškolci po maďarsky a nemecky. Až ako študent kežmarského gymnázia začal tvoriť intenzívne slovenské básne. Spočiatku ich vydával pod pseudonymom Jozef Zbranský. V polovici 70. rokov sa rozhodol pre básnické meno Hviezdoslav a potom dôsledne používal len tento jednoslovný pseudonym. Nebolo to rozhodnutie náhodné. V podstate si iba naplnil sen z detstva, kedy ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí.

Celý tvorivý život prežil na Orave. Nadviazal na poéziu národného obrodenia. Ako básnik na neho silne pôsobil A. Sládkovič. Postupne sa vyformoval na typ tvorcu vedome usilujúceho dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti svojho diela ako celku. Vynikal predovšetkým ako lyrik, ale stal sa aj významným epikom, dramatikom a prekladateľom.

V rámci slovenskej literárnej kultúry ho považujeme za osobnosť základného významu. Jeho poézia bola preložená do viacerých cudzích jazykov – ruštiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny a iných jazykov. Skutočnou studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Osudy vlastného národa spájal s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. Typotvorná a charakterotvorná sila jeho umenia sa prejavila v epickej tvorbe. V dramatickej tvorbe sa prejavoval vplyv Shakespeara a Schillera. Diela však vyznievali pseudoromanticky a neboli technicky zvládnuté.

Pre ďalší vývin jeho tvorby mal veľký význam spoločné vystúpenie s K. Banšellom v almanachu Napred. Spory medzi nimi dvoma znamenali zastavenie možnosti publikovať v jedinom beletristickom časopise Orle a aj v ostatných mohol publikovať len príležitostne.

Samostatný okruh v jeho diele tvorí tzv. biblická epika, spoločensky a filozoficky aktualizujúca biblické námety. Po roku 1900 dominujú v jeho tvorbe kratšie útvary – balady, historická epika a básne s ľúbostnou tematikou. Pre lyriku ako celok je charakteristické, že prejavy intímneho života i prejavy občianskeho postoja sa v nej prelínajú a tvoria jednotu, ktorá je zdrojom jeho básnickej veľkosti.

V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Česko-Slovenska a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života.

Literárnu činnosť dopĺňa aj jeho rozsiahla prekladateľská činnosť, kde v širokom rozsahu uplatnil svoju poetiku, no obsah a zmysel prekladanej poézie a drámy tlmočil verne a v duchu originálu.

 

Pamiatky na jeho literárnu činnosť sú sústredené v Múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Na jeho odkaz nadväzovala Hviezdoslavova spoločnosť a v súčasnosti Hviezdoslavova knižnica.

 

 

Lyrické cykly:

  • Letorosty 1 - 3 ,
  • Žalmy a hymny ,
  • Sonety ,
  • Prechádzky jarom ,
  • Prechádzky letom ,
  • Stesky ,
  • Krvavé sonety.

 

Balady:

  • U kaplice ,
  • Anča ,
  • Zuzanka Hraškovie ,
  • Jano Gorazda ,
  • Ošetrovateľky ,
  • Mlatba .

Poézia:

  • Básnické prviesenky Jozefa Zbranského ,
  • Hájnikova žena ,
  • Bútora a Čútora ,
  • Ežo Vlkolinský ,
  • Gábor Vlkolínsky ,

 

Dramatická tvorba:

  • Vzhledanie ,
  • Pomsta ,
  • Otčim ,
  • Oblaky ,
  • Na Luciu ,
  • Herodes a Herodias.

 

 

 

 

Hviezdoslav: Vznešený cieľ vytknutý

Vznešený cieľ vytKnutý
žiari v zorí vzplanutí
svitu nie súc šKodcom-zhrdcom .
pozve svit mu po vôli
deň Kde i sám vrcholí —
Ani stranou ani vzad
tedy zirKom nezatáčať
pre ohľad;
ale — jakby vystrelil —
s jasnou hlavou, smelým srdcom,
z plna síl
rovno napred — K nemu Kráčať,
a v postupe taKto rovnom,
usilovnom
až K dosahu — vytrvať . . .

V N.Z. 12. 1. 1918

Zdroj: osobnosti.sk