Peter Kellner-Hostinský sa narodil

6. januára 1823 sa v Gemerskej Polome narodil Peter Kellner-Hostinský (vl. menom Peter Pavel Kellner, pseudonymy Peter Dobroslav Kellner, Peter Záboj Hostinský, Peter Z. Hostinský, P. Hostinský, Záboj Hostinský), slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor Slovenských národných novín. Zomrel 10. augusta 1873 v Rimavskej Sobote.
Vzbudzuje obdiv už svojou bohatosťou záujmov. Bol nielen novinárom, básnikom, dramatickým spisovateľom, historikom, ale aj filozofom. Patrí mu osobitné miesto, pretože bol autorom prvej štúdie o symbole dvojitého kríža, ktorá vyšla roku 1867 pod názvom K dejopisu härbu slovenského. Skúma tu byzantský pôvod symbolu a už od jeho príchodu na Veľkú Moravu ho považuje za symbol slovenského národa. Konštatuje, že Slováci ho prijali pri svojom krste, a skutočnosť, že ho uhorskí panovníci používali vedľa iných znamení, je preňho svedectvom, že slovenský národ bol v minulosti uznávaný za osobitný národ a že jeho erb mal čestné miesto medzi znameniami iných národov Uhorska. I keď sú Hostinského názory poznačené dobovým romantizmom, nik mu nemôže uprieť vrúcnosť, ani prvenstvo medzi slovenskými heraldickými prácami. Písal alegorické básne, drámu, filozofické a historické texty, ale taktiež prozaické diela a životopisy.

Slovenské národné noviny
Počas redigovania Slovenských národných novín navštevoval ešte právnickú akadémiu v Bratislave, zaoberal sa rozsiahlymi ekonomickými štúdiami, o čom svedčia hlavne jeho úvodníky, uverejnené v druhom ročníku štúrovských politických novín na pokračovanie pod názvom Pohľady na naše národné hospodárstvo, Príklady urbárskeho odkúpenia, Spôsoby urbárskeho odkúpenia. Hostinský tieto ekonomické rozbory robil na základe dôkladného štúdia literatúry. Svedomito ich ilustroval aj štatistikami. Na základe skúmania minulosti a prítomnosti v Uhorsku ukazoval na neudržateľnosť feudálneho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za brzdu rozvoja národného hospodárstva.
Aj jeho zásluhou sa Slovenskje národňje novini postupne zbavovali osvetovo-buditeľského zamerania a stávali sa prostriedkom politickej výchovy maloburžoáznych a ľudových vrstiev. Preto aj Mikuláš Dohnány vo svojej Histórii povstaňja slovenskejho povedal, že tieto noviny roznášali nové myšlienky a roznecovali lásku k národu; viedli ľud ku prameňom čerstvého života, podávajúc mu spôsob k jeho duchovnému a telesnému dobrobytu.
Peter Kellner pod menom Záboj-Hostinský uverejňoval v týchto novinách a v ich literárnej prílohe básne, historické a vedecké články. V čase svojho pôsobenia v Bratislave do zániku Slovenských národných novín v júni 1848 napísal trinásť rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Už táto skutočnosť hovorí jasnou rečou o talentovanosti a vzdelanosti Petra Kellnera-Hostinského, nehovoriac už o jeho neskoršej bohatej a všestrannej publicistickej činnosti.

Výber z poézie

• •    1966 – Keby si počul všetky tie víchrice
• •    1973 – Šuhajovo dumanie

Próza

• •    1870 – Ľuta, Olen a Tur (vyšlo v almanachu Tábor)

Dráma

• •    1869 – Svätoslavičovci (vyšlo v časopise Minerva)

Náučné a publicistické diela

• •    1871 – Stará vieronauka slovenská
• •    1851 – Prvoťini vedi slovanskej (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
• •    1861 – Slovo o tom, že Horňo-Uherské Okolie má základ historický (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
• •    1862 – Slovania v Uhrách, na základe histórie národov Uhorských (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
• •    1862 – Anonymus Belae regis notarius (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
• •    1862 – Slovania Zadunajskí (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
• •    1862 – Počiatky rodopisu slovenského (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
• •    1863 – Trudoviny k dejepisu slovansko-obradnej cirkve v Uhrách (vyšlo v časopise Slovesnosť)
• •    1863 – Starožitné pamiatky Slovanov (vyšlo v časopise Sokol)
• •    1864 – Matúš Trenčiansky (vyšlo v časopise Sokol)
• •    1864 – K dejopisu härbu slovenského (vyšlo v časopise Sokol)
• •    1866 – Uhorsko, pod tureckým jarmom pred Mikulášom Zríňskym (Pamätník Matice slovenskej)
• •    1867 – Historický pohľad na snem uhorský r. 1865 - 1866, s krátkym úvodom o snemoch krajinských (Národný kalendár)
• •    1868 – Historické blískavice (Letopis Matice slovenskej)
• •    1870 – Nástin životopisný Ľudovíta Kubániho (vyšlo v almanachu Tábor)
• •    1872 – Zahynutí vetve slovenské v Uhrách (vyšlo v časopise Tatran)

Zdroj: wikipedia.org