Režisér Blaho Uhlár: Boj netreba vzdať, ale už bezo mňa

Kariéru režiséra odštartoval v trnavskom divadle. V roku 1991 založil experimentálny súbor Stoka, ktorý by oslávil 20 rokov od spustenia prvej premiéry. Pre nedostatok financií však súbor zanikol, preto naň už iba spomína. Blaho Uhlár.

Veríte, že divadlo Stoka ešte niekedy vstane z popola?
Myslím si, že to už nie je možné, žijeme v dokonale normalizovanej dobe

Azda to nie je až také bezvýchodiskové...
"Riadenie“ divadla a kultúry od roku 1948 sa vôbec nezmenilo. Úradno-štátna mafia, pracujúca v rezorte kultúry, je taká silná, že dosiaľ nepripustila takmer nijaké zmeny. Naopak, každoročne si vytĺka viac a viac peňazí. A kritikov vie mimoriadne účelne trestať. Rozdiel je v tom, že ich nemôže poslať do basy len tak.

To, čo ste prezentovali cez Stoku, nemalo význam?
Právne bezvedomie je podľa mňa dôvod, prečo ľuďom neprekáža, že kultúru u nás robí štát tak, ako postuloval Gottwald. Ľudia si neuvedomujú, že z ich daní ide obrovské množstvo peňazí na zábavu vyvolených. A nikto nemá
záujem hovoriť v konkrétnych číslach.Mám pocit, akoby došlo k tajnej dohode všetkých vládnucich aj nevládnucich strán. Myslím si, že keby sa verejne hovorilo, že ten a ten politik obral každého platiča daní o konkrétnu sumu, a tak isto akú konkrétnu sumu musí každý zaplatiť, aby si ešte mohol potom kúpiť lístok na divadelné predstavenie štátneho divadla, možno by sa niečo zmenilo. Ale možno je to naivné, pretože tento národ sa najlepšie cíti v pozícii poddaného, ktorý nadáva na režim.

A možno tento národ nie je celkom stratený...
Mňa odjakživa fascinovalo divadlo, kde som sa cítil asi ako sa veriaci cíti v chráme. A taký pocit som nemohol nikdy mať v divadle, ktoré je hocako profesionálne, pokiaľ ma neoslovilo hlboko v duši. Ak sa spojila vysoká profesionalita s nesmierne koncentrovanou silou vnútornej výpovede, ktorá mnou zatriasla, mal som umelecký zážitok. No každý hľadá duchovný zážitok inde. A v divadle ... tam tých záujemcov nie je veľa.

Znamená to, že sa už nepokúsite Stoku obnoviť?
Hovorí sa, že boj netreba vzdať, ale ja som ho asi vzdal. Príliš veľa energie som vydal a toľko, aby sa aj niečo zmenilo, nemám. Avšak nič nie je vylúčené.

Čomu sa venujete?
Naďalej robím nezávislé divadlo, ale iba v rovine projektov a vybavovania grantov. Ide o ochotnícky súbor Disk v Trnave, s ktorým spolupracujem päť rokov.

Nemôže byť komercia alternatíve nápomocná?
Videl som v New Yorku aj "alternatívne“ divadlá, ktoré mali komerčný úspech. Takže toto nie je antagonizmus. Ibaže tam neexistujú štátne divadlá, takže konkurencia je tam prirodzená a nie "nekalá“ ako u nás.

Objavilo sa v aktuálnom kultúrnom dianí niečo, čo vás príjemne prekvapuje?
Nemám prehľad o súčasnej situácii.

Monika KUpšová, 00:00 4. 4. 2011
Zdroj: https://hnonline.sk/1-10027630-51446830-k00000_d-98