Samuel Ormis

Samuel Ormis

Samuel Ormis sa narodil 1. júla 1824 v Revúcej. Základné vzdelanie získal v rodnom meste. Samuel Ormis zomrel 18. októbra 1875 v rodnej Revúcej, kde je aj pochovaný.

V rokoch 1838 – 1846 študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v rokoch 1846 – 1848 teológiu v Bratislave.

V rokoch 1848 – 1849 pôsobil ako vychovávateľ v Rimavských Janovciach a Ordássi, potom ako profesor na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Tu založil Spoločnosť podsitniansku na vydávanie slovenských kníh.

V roku 1852 bol pre článok vo viedenských Slovenských novinách zatknutý a väznený.

V rokoch 1853 – 1855 pôsobil ako profesor na Evanjelickom gymnáziu v Rožňave.

V roku 1855 bol vysvätený za evanjelického kňaza a v tom istom roku, keď si ho nižnoslanská ev. a. v . cirkev zvolila za farára, odišiel do Nižnej Slanej, kde sa po vyše ročnom pôsobení oženil.

V Nižnej Slanej, kde bol v roku 1859 vymenovaný za dekana Vyšno-rožňavského dekanátu, sa popri povinnostiach kňaza opäť venoval školstvu.

V roku 1856 vypracoval nový Učebný plán pre základné školstvo v senioráte. Jeho reforma našla pochopenie a zvolili ho za škôldozorcu v nižnoslanskom obvode.

V roku 1857 mu vyšiel Evanjelický šlabikár, ktorý bol schválený pre cirkevné evanjelické školy v celom Uhorsku.

Meno Samuela Ormisa je natrvalo spojené s pedagogickou prácou. Jeho myslenie vychádzalo zo základných princípov: národnosť, humanizmus, demokracia.

Požadoval, aby sa vzdelanie sprístupnilo všetkým, a to nielen základné, ale aj vyššie.

Jeho pedagogická činnosť vyvrcholila pri zakladaní a účinkovaní na Prvom slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej, kde sa natrvalo zapísal do dejín slovenského školstva a pedagogiky.

V roku 1863 prijal pozvanie za profesora do Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde učil maďarský, nemecký a latinský jazyk, matematiku, dejepis, prírodopis a zemepis. Trikrát bol zvolený za správcu gymnázia a pôsobil v ňom až do jeho násilného zatvorenia v roku 1874.

V Revúcej založil Meštiansky čítací spolok, Vzdelávací spolok remeselných tovarišov revúckych, v roku 1867 finančný spolok Vzájomná pomocnica a v jeseni 1869 jeho pričinením vznikol Potravný spolok v Revúcej, ktorý sa stal základným kameňom pre budovanie slovenského spotrebného družstevníctva. Podporoval tiež vznik Hasičského spolku v Revúcej v roku 1869.

Samuel Ormis stál pri zrode Učiteľského ústavu v roku 1868 a Súkromného dievčenského vychovávacieho ústavu.

V roku 1870 založil Nakladateľský spolok pre vydávanie slovenských kníh.

Bol popularizátorom ovocinárstva, moderného hospodárstva a včelárstva.

Keď sa v roku 1863 založila Matica slovenská, stal sa jej riadnym členom a v roku 1868 členom výboru vedeckého matematického – prírodovedného odboru.

(Podľa publikácie Samuel Ormis, s textom Ing. Martina Gallíka, ktorú vydal Miestny odbor Matice slovenskej Nižná Slaná s finančným prispením Košického samosprávneho kraja a Nadácie Matice slovenskej)

Nakladateľský spolok

Knihy a literatúra vôbec zohrávali v kultúrnom rozvoji Slovákov dôležitú úlohu. Plnili nielen etickú a estetickú funkciu, ale stali sa prostriedkom vzdelávania, kultúrnoosvetového pôsobenia i národného uvedomovania širokých vrstiev spoločnosti. Mnohí slovenskí vzdelanci - národní dejatelia - uvedomovali si túto mimoriadnu úlohu slovenskej knihy a vynaložili nemálo úsilia na jej rozvoj a rozšírenie. V gemersko-malohontskom regióne od roku 1870 plnil významnú úlohu pri šírení slovenskej knihy a literatúry Nakladateľský spolok pre vydávanie slovenských kníh vo Veľkej Revúci, ako aj dva čitateľské spolky, Meštiansky čitateľský spolok a Priemyselný čitateľský spolok vo Veľkej Revúci. V sťažených podmienkach po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, v čase zostrujúceho sa národnostného útlaku, hľadali priestor pre kultúrno-výchovné a národné pôsobenie medzi slovenskými vzdelancami, remeselníkmi, mešťanmi, študentmi i širokou verejnosťou.

Hlavným organizátorom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh vo Veľkej Revúci bol Samuel Ormis. Podľa listu, ktorý Ormis napísal Jánovi Fran-ciscimu pred 14. augustom 1870, a v ktorom píše: „Spolu Ti oznamujem, že pri návšteve Petra Kellnera a Bohuša Nosáka spravili sme Nakladateľský spolok pre vydávanie slovenských kníh na 10 zl. vklady - tá istá myšlienka, ktorú si Ty bol spomínal ...", usudzujeme, že oni spolok utvorili. Rozriešili základné otázky - cieľ spolku, podmienky členstva, organizáciu a honoráre. Urobili aj predbežný návrh vydania niektorých titulov. Po tejto návšteve Ormis zašiel do Ratkovej za Augustom Šulekom prerokovať s ním návrh stanov.

Za členov nakladateľského spolku získal ďalších piatich učbárov gymnázia. V Kalinčiakovom Orie článkom datovaným 14. augusta 1870 zverejnil obsiahly náčrt spolku s vydavateľským plánom a s výzvou na získanie členov. V tom čase mal už nakladateľský spolok 16 členov: Samuel Ormis, dočasný predseda, Ján Kordoš, dočasný pokladník, Gustáv Lojko, dočasný zapisovateľ, Peter Kellner, August Šulek, Pavel Dobšinský st., Štefan Homola, Daniel Gallay, PhDr. Ivan Branislav Zoch, A. Šesták, Ján Maliak, Bohuš Nosák, Pavol Krman, August Horislav Škultéty, Mieroslav Kovalevský a Karol Viest. Vydavateľský plán opísal takto: „Spolok započal už s Božou pomocou účinkovať, dajúc do tlače Výchovovedu od Sam. Ormisa, podobne prichystano je viacej diel jako Mythologia slovenská od Petra Kellnera Hostinského, román z dejepisu Uhorska od Boh. Nosáka, Lučba od Dr. Zocha, Dejiny  literatúry československej od H. G. Lojku, Prírodopis od Jozefa Kv. Holuba a i." V októbri 1870 posiela Ormis stanovy spolku na potvrdenie Ministerstvu osvety a bohočetnosti (osvety a náboženstva). Dvakrát ich vrátili, no keď v nich upravili dva paragrafy, nakoniec ich potvrdilo Ministerstvo vnútra.

Skôr ako schválili Stanovy spolku, Ormis už v júli odovzdal do tlače Výcho vovedú pre seminaristov a rodičov (pedagogiku). V rokoch 1871 - 1872 nákladom spolku vyšli knihy: Samuel Ormis: Výchovoveda, Peter Kellner: Stará vierouka slovenská, J. Hložanský: Biele Rusko (5. časť), historická práca, Gustáv Kordoš: Návod k metodickému vyučovaniu v počtoch. Z vydaných publikácií sa dá usúdiť, že vydávali odbornú a nie umeleckú literatúru. Na vydanie pripravili historický román B. Nosáka a Lipoviansku mašu G. Zechentera. Tento román sa však poštou stratil a preto autor musel napísať druhý rukopis, ktorý už v spolku nevyšiel. Pokúšali sa vydať aj notové spevníky. „Peter Šramko znalec hudby v Klenovci" urobil notové partitúry evanjelických spevníkov Tranoscia, Spevníka a Funebrála, čo sa však nepodarilo realizovať.

O činnosti spolku v rokoch 1873 - 1874 sa zachovalo len málo informácií. V týchto rokoch - ako badať z korešpondencie - sa javí kríza spolku alebo stagnácia. Spolok má dlhy, preto ďalšie knihy nevydáva. Zlé položenie spolku vystihuje list Samuela Ormisa, ktorý bol odpoveďou vyšetrujúcej dištriktuálnej komisii dňa 19. mája 1874: „Z učbárov som ja sám v tom spolku, krém mňa z Revúci: Georg Kalina a Gustáv Nandrássy, iných strán je asi 20 členov." Nakladateľský spolok pre vydávanie slovenských kníh vo Veľkej Revúci v roku 1874 pravdepodobne zanikol. Zachovala sa spolková pečať. V jej strede stojí košatá lipa a okolo nej v kruhopise je názov spolku: „Pečať nakladateľského slov. spolku vo V. Revúci." Vyhotovila ju pražská firma Ferdinanda Opitza.

Spomínaný nakladateľský spolok trval len krátko. Jeho zakladatelia vyvinuli nevšedné úsilie, obetovali čas, financie, osobné pohodlie i kariéru. Možno, že bez ich vtedajšieho zanietenia by nebolo dnešnej rozvinutej slovenskej kultúry.

Zdroj:

https://www.dobos.revuca.net/gemer/nslana/nsormis.htm

Dušan Dubovský - Revúca kolíska slovenského stredného školstva