Stredoveká písomná kultúra a umenie iluminácie

Pri hodnotení kultúrnej úrovne spoločnosti má rozhodujúcu úlohu jej materiálna kultúra v priebehu vývoja. Významnú úlohu v tom zohráva aj národná kultúra a tvorí súčasť dobovej kultúry - ak ide o našu krajinu, tvorí aj súčasť európskej kultúry. Vrcholom našej národnej kultúry bola písomná kultúra Veľkomoravskej ríše.

Patrilo k nej zostavenie písma, ktoré k nám priniesli solúnski bratia sv. Konštantín a sv. Metod, založenie veľkomoravskej slovienskej školy, z ktorej vyšlo do dvesto ich žiakov. Tí si osvojili nové slovienske písmo a prekladali do neho z latinčiny a gréčtiny náboženské knihy, ako to robili ich učitelia a niektorí písali vlastné.

Bitka pri Košiciach. Kráľa Karola Róberta zachránili košickí ozbrojenci v Bitke pri Košiciach - podľa predstavy iluminátora kroniky zo 14. stor.

Foto: archív

Inšpirácia z antiky

Rukopisy sa prepisovali a postupne sa zdokonaľovala aj ich estetická úroveň. Starí Gréci aj Rimania ozdobovali písmená i texty drobnými obrázkami - miniatúrami. Nimi sa inšpiroval stredovek a rozvinul ich do prepracovaného umenia. Vznikli iluminované rukopisy.

Niektoré najstaršie veľkomoravské rukopisy sa zachovali. Napr. Omšová kniha z 9. - 10. stor. známa ako Kyjevské listy je v Kyjeve, evanjeliár - Assemaniho kódex, ktorý vznikol na Veľkej Morave v 10. - 11. stor., je vo Vatikánskej knižnici, ďalší kódex z 10. stor. - odpis z Macedónie uchováva egyptská knižnica Kláštora sv. Kataríny na Sinaji. Na Veľkej Morave prekladali a odpisovali najmä náboženské knihy. Konštantín a Metod ich preklad priamo diktovali viacerým žiakom, ktorí rýchlo písali. Vznikala aj svetská literatúra. Postupne staroslovienčina prestala byť iba liturgickým jazykom, ale stala sa svetským aj spisovným jazykom Veľkej Moravy. Toto písomníctvo patrí do kultúrneho dedičstva rovnako ako stredoveké kroniky kráľovských, mestských kronikárov, iluminácie. Niektoré iluminácie sú akýmisi aspoň približnými dobovými snímkami niektorých historických udalostí. Napr. Bitky pri Košiciach 15. júna 1312 a výjav z nej vytvorený iluminátorom je vo Viedenskej obrázkovej kronike.

Strediská písomníctva

Staré biblické a náboženské texty alebo diela antických autorov odpisovali v kláštoroch mnísi. Dopĺňali ich poznámkami a niekedy aj obrázkami. Ilustrovanie sa začalo rozvíjať v 6. stor. n. l. Kapitoy z Biblie, graduály, žaltáre (knihy žalmov, doplnené modlitbami, biblickými textmi a spevmi) boli ozdobené iniciálami a výjavmi zo života svätcov. Bola to zároveň orientačná pomôcka v texte pre tých, ktorí nevedeli čítať, čo v tej dobe nebolo ničím výnimočným.

Rozkvet iluminátorského umenia nastal v 12. stor. n. l. so zvýšeným záujmom o diela svetského charakteru, ako boli dvorské romány, herbáre, vedecké spisy, aj tzv. beštiáre. Preto sa iluminovanie presunulo do laických remeselníckych dielní a jeho rozvoj podporovali bohatí mecenáši z radov kniežat a bohatých obchodníkov. Iluminátori, dovtedy anonymní a v úzadí, sa stali významnými umelcami, knihy boli ozdobnejšie a vykladali ich zlatom a striebrom, takže podobne ako šaty predstavovali cenný majetok aj symbol moci a bohatstva.

Od zvitku ku kódexu

Spočiatku sa rukopisy uchovávali vo zvitkoch, tzv. rotulusoch. Každý bol navinutý na dvoch paličkách. Časom ich začal vytláčať kódex - bol to stredoveký predchodca dnešnej knihy. Kódex predstavovali drevené doštičky vyliate voskom, ktoré sa používali na písanie namiesto hlinených, ukladali sa na seba a zväzovali niťou alebo drôtenými krúžkami. Keď sa začalo písať na papyrus a pergamen, tiež sa takto spájali. Papyrus, ktorý neodolával vlhku, vytlačil pergamen z teľacej, ovčej či kozľacej kože. Na jeden väčší pergamenový rukopis padlo aj niekoľko sto zvierat. Pergamen, ktorý sa nepoužíval na odpisovanie knižných textov, ani sa neuchovával ako doklad, sa mohol použiť niekoľkokrát po vyhladení textu. Takýmto pergamenom sa hovorilo palimpsesty. Pergamen bol dostupný všade, čo bolo výhodné oproti papyrusu, ktorý sa vyrábal iba v Egypte. Meno dostal pravdepodobne podľa mesta Pergamon (dnes turecké Bergamy).

Potreby na písanie a výzdobu

Texty písali perom z trstiny a husacím brkom. Husi na brká, ako aj zvieratá na pergamen boli všade a hneď dostupné, no najkvalitnejšie brká boli údajne z husí na anglickom pobreží. Tieto brká používali v írskych kláštoroch, kde sa začal vyvíjať štýl iluminácií, vychádzajúci z toho, aký uplatňovali Kelti. Atrament pripravovali v dielni, kde sa odpisovali texty, a to bola povinnosť učňov. Na jeho výrobu bolo viac receptov, málo z nich sa zachovalo. Asi nebola náročná, usudzujúc z toho, že vaječný bielok zmiešali s medom a sadzami, alebo nazbierali určitý druh huby, nechali ju v keramickej nádobe niekoľko dní na slnku, kým z nej nevznikla tekutina. Zliali ju a atrament bol hotový. Ak ho krátko povarili, mal tmavšiu farbu. Atrament uchovávali v dutých rohoch zo zvierat alebo v mechúroch.

Pre stredoveké písomníctvo boli dôležité vajíčka, rastliny a živočíchy. Slúžili ako suroviny nielen na prípravu atramentu, ale aj pigmentov rôznych farieb. Červená vznikala na základe rumelky, červenej hlinky, čučoriedkovej šťavy, z určitého druhu uschnutého červíka, žltú vyrábali zo šafranu, kurkumy (v súčasnosti sa používa ako korenie a v priemyselnej potravinárskej výrobe, napr. ňou prifarbujú cestoviny, aby pôsobili ako mnohovaječné), pre bielu sa používala olovnatá bieloba a vaječné škrupiny. Prírodnými farbami sa aj dnes farbia textílie a vlákna na ručne viazané vzácne koberce. Práškové pigmenty iluminátori riedili a maľovali štetcami na pergamen, neskoršie na papier. Výzdoba kníh drahými kovmi a kameňmi zlatom a striebrom bola už vecou zlatníkov.

Iluminátorstvo malo podobne ako maliarstvo svoje štýly, školy i určité pravidlá, ktorými sa museli iluminátori riadiť pri zobrazovaní svätcov, kde boli ustálené dekoratívne prvky. To isté platilo pri zobrazovaní panovníkov, kde nesmeli chýbať insígnie ich moci.

Iluminácia Bitky pri Košiciach

Mnohým čitateľom je známy aspoň názov Bitky pri Košiciach, uvádzanej aj ako Bitka pri Rozhanovciach. Nevie sa totiž, kde presne, v ktorom údolí Hornádu bol kráľ Karol Róbert, keď sa vracal z obliehania Šarišského hradu, a kde prišlo k bojovému stretu. Tam prišli v hodine dvanástej na pomoc kráľovi košickí ozbrojenci a kráľ zvíťazil. Iluminácia jednej scény z tejto bitky sa nachádza vo Viedenskej obrázkovej kronike. Je na nej kráľ s korunou na hlave, chrániaci sa štítom, na zemi je jeho zástava so žrďou a útočia na neho nepriatelia. V pozadí vidno les, románsky hrad (mal by to byť košický) a pešiakov so zástavou vlajúcou nad Košickou horou - sú to Košičania, prichádzajúci na pomoc kráľovi. Podľa iluminácie sa bitka odohrala pri Košiciach. Podľa historika O. R. Halagu zachytáva bitku pod hrebeňmi Košickej hory, je to pohľad na svah z Košickej strany údolia, nie spoza Torysy. Je to vzácna historická iluminátorská pamiatka spojená s Košiciami.

Zdroj: štvrtok 8. 7. 2010 | Soňa Makarová

https://korzar.sme.sk/c/5455604/stredoveka-pisomna-kultura-a-umenie-iluminacie.html