Svetozár Hurban-Vajanský sa narodil

16. januára 1847 sa v Hlbokom narodil Svetozár Hurban-Vajanský, vlastným menom Svetozár Miloslav Hurban slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik. Zomrel 17. augusta 1916 v Martine.
Svojou literárnou tvorbou pobúril všetkych politikov z obdobia slovenského realizmu. Veľký vplyv na jeho umelecký vývoj malo prostredie, v ktorom vyrastal, kde sa okrem štúrovskej ideológie stretával i so zahraničnou literatúrou. Dôverne poznal antickú literatúru, no i literatúru nemeckú, anglickú, ruskú či českú. Začiatky jeho literárnej činnosti sa prejavovali už v jeho detstve, keď ako desaťročný začal prispievať do doma písaného časopise Zrnká. Väčšinu diel napísal v slovenčine, no písal tiež nemecky. Jeho manželka tiež neskôr prekladala jeho práce do nemčiny. Vo svojich dielach reagoval na súdobé spoločenské problémy, venoval sa i problematickým vzťahom jednotlivca a národa či boja za zachovanie národa. Spočiatku sa venoval najmä písaniu poézie, neskôr sa venoval i próze a prekladom.

Literárnokritická a publicistická činnosť
S inonárodnými literatúrami sa Vajanský vyrovnával ako literárny kritik a aktívny umelec – tvorca. Poznal originály diela českých, juhoslovanských, poľských, maďarských i nemeckých autorov. V maďarskej literatúre mal kritické až odmietavé stanovisko. Veľmi si vážil českú literatúru, aj keď mal proti niektorým autorom výhrady (napr. J. Vrchlický). Ostro odsudzoval naturalistickú tvorbu Emila Zolu i moderné tendencie západoeurópskych literatúr. Preto hlavnú pozornosť obracal radšej „k zdravému“ východu, v ruskej realistickej literatúre, ktorú považoval za vrchol súčasného európskeho umeleckého vývoja.
Vyjadroval sa ako kritik-publicista skoro systematicky k dielam svojich súčasníkov P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína, T. Vansovej a ďalším. V jeho prenikavých kritických úvahách sa prejavujú aj protirečivosti, ktoré súviseli s eklektickým charakterom jeho estetických i literárnokritických názorov. Jeho kritická činnosť (výber z nej vyšiel v dvoch zväzkoch: State o slovenskej literatúre, 1956 a State o svetovej literatúre, 1957) hlboko zasahovala do rozvoja slovenskej realistickej spisby.
Neobyčajne rozsiahla bola publicistická aktivita S. H. Vajanského. V Národných novinách pracoval ako redaktor takmer 40 rokov. Bol jedným z ideológov martinského centra a Národnej strany. Ideovú koncepciu národného života rozvádzal najjednoznačnejšie vo svojich publicistických článkoch. „Cárskofilská orientácia v politike, filozofický idealizmus v názore, buržoázna predstava národa v spoločenskej koncepcii, etický konzervativizmus v nazeraní na ľudské vzťahy“ – to boli krajné polohy jeho ideologickej platformy.
Napriek tomu všetkému Vajanského úsilie o oslobodenie podrobeného národa svojou podstatou malo aj svoju pozitívnu stránku. Práve tento aspekt v jeho publicistickej činnosti mu umožňoval s kritickým zanietením odhaľovať metódy i praktiky vládnucich strán i byrokratického štátneho aparátu. Svoju politickú koncepciu sformuloval v úvahe Nálady a výhľady, ktorá vyšla v osobitnom knižnom výtlačku v roku 1897. Vajanského činnosť bola bohatá a mnohostranná. Ani o jednom spisovateľovi sa nevyslovilo toľko protirečivých názorov ako o S. Hurbanovi. Bol spolutvorcom modernej slovenskej poézie i prózy, podnecoval ako umelec i kritik realistickú orientáciu slovesnej tvorby na Slovensku v poslednej štvrtine 19. storočia.

Národné noviny
Šéfredaktorom Národných novín bol už spomínaný S. H. Vajanský. Boli to slovenské politické noviny, ktoré vychádzali v rokoch 1870 – 1947 v Martine a v roku 1948 v Bratislave 3 až 6-krát týždenne. Boli pokračovateľom Pešťbudínskych vedomostí. „ V nich sa začínajú objavovať jeho publicistické príspevky, napr. Listy z Požúňa pod pseudonymom Miloslav, Napreják a Starý Napreják.“ Prvý list vyšiel v čísle 46 z 9. júna 1868. Píše sa v ňom o výlete slovenskej mládeže na hrad Devín. Národné noviny plnili funkciu reprezentanta a neoficiálneho tlačového orgánu Slovenskej národnej strany. Boli to najdlhšie vychádzajúce politické noviny. Veľa miesta z nich zaberali zoznamy prispievateľov na Dom Matice slovenskej a iné národné podujatia. Neskôr sa ich obsah rozšíril nielen o fejtóny a reportáže, ale aj o verše, povesti, literárne kritiky, životopisy významných osobností a pod.
S. H. Vajanský zintenzívňuje svoju publikačnú činnosť v časopisoch Orol, kde tiež pôsobí ako redaktor a aj v Národných novinách. Sem uverejňuje svoje úvodníky, komentáre, glosy, eseje, besednice, fejtóny, pripravuje prehľady z domáceho i zahraničného politického spravodajstva. Kriticky hodnotí diela európskej i domácej literárnej produkcie, informuje o kultúrnom dianí doma i vo svete. Vo svojich príspevkoch zapája aj dianie na Slovensku, resp. v Rakúsko-Uhorsku do širšieho európskeho až svetového kontextu. Národné noviny priniesli oznam o pripravovanom vydaní Vajanského zbierky Tatry a more. Táto zbierka je umeleckým vyjadrením autorovho nedobrovoľného pobytu u južných Slovanov. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Heydukovi za jeho osobitný záujem o Slovensko v knihe Cimbál a housle. Okrem toho tu publikoval i veľké množstvo básní, medzi ktoré patria napr. Kykymola, Matúšova mohyla, Pozdravenie hosťom Pauliny-Tótha, Epilog a mnoho ďalších. V tom istom ročníku sa objavila aj jeho literárnokritická esej Shakespeare. 1. júla 1873 tu vychádza úvodník Škola a život, ktorý vtedajší redaktor časopisu Viliam Pauliny-Tóth podpísal pseudonymom Vajanský a ten si Svetozár Hurban osvojil ako definitívny.

Slovenské pohľady
Za veľmi významné v slovenskej žurnalistike, priamo až za prevratné sa považujú Hurbanove vystúpenia so Slovenskými pohľadmi na vedi umeňja a literatúru v roku 1846- v dobe vyvrcholenia predrevolučnej činnosti štúrovskej generácie. Vtedy sa kládli prvotné základy kultúry a literatúry v novej spisovnej slovenčine, ktorú aj sám rozvíjal. Zo Slovenských pohľadov chcel vytvoriť taký časopis, v ktorom by sa „vedeňja a videňja“ rozvíjalo. Chcel z neho spraviť adekvátneho partnera štúrovských politických novín a ich literárnej prílohy. Hurban sa takto stáva jedným z tvorcov modernej slovenskej žurnalistiky v novej spisovnej reči. Svoju samostatnú novinársku činnosť začínal, keď nemal ešte ani tridsať rokov, teda vo veku, v ktorom sa týmto smerom uberali napr. Karol Kuzmány a Ľudovít Štúr.
Hurbanove Slovenské pohľady boli označované aj ako prvý vedecký časopis v novej slovenčine. Nešlo mu tu v pravom slova zmysle o vedu, ale len o jej popularizáciu. Hurbanov súčasník Ctiboh Zoch označoval štúdie J. H. Vajanského za subjektívne náhľady na objektívnosť. Publikoval tu veľké množstvo básní, recenzií, cestopisných čŕt a štúdií. Medzi básne patria napr. Noc, v Černokňažníku básne Božie hody, Tri sloky, Krvavý Khagal. Okrem toho tu uverejnil preklad Turgenevovej novely Mumu, nekrológy Samo Chalupka, Ivan Sergejevič Puškin a kritické štúdie o Heydukovej zbierke V zátiší. Z cestopisných čŕt to boli napr. Výlety tatranské a Púť do Čiech.
Slovenské pohľady kvôli novému tlačovému zákonu z roku 1852 zanikajú. Tlačový zákon ani vydávanie štvrťročníka nepripúšťal, ak redaktor nebýval v mieste jeho vychádzania. Hurban bol teda prinútený 31. augusta 1852 vydať posledné číslo Slovenských pohľadov a aj po jeho veľkom boji Slovenské pohľady prestávajú vychádzať. Slovensko tak stratilo významný časopis, ktorý práve v tej dobe potrebovalo. Slovenskými pohľadmi vrcholí Hurbanova publicistika. „Veď v dobe ich vychádzania, ako napísal Andrej Mráz, bol Hurban v zenite svojich mladistvých rokov, keď prekypoval veľkými schopnosťami a keď veľkými ideálmi chcel rozplameňovať deptaný slovenský život, vystavený ťažkým otrasom.“


Poézia

•     1878 – Jaderské listy, cyklus básní (vyšlo v časopise Národnie noviny)
•     1878 – Vít, fragment románu s pôvodným názvom Dušinský (vyšlo v časopise Orol)
•     1879 – Tatry a more, zbierka básní, delená na 7 dielov (vročenie má 1880, no vyšla už koncom predošlého roku):
•     1884 – Spod jarma, zbierka básní
•     1885 – Vilín, poéma (vyšlo v časopise Živena a Národný almanach)
•     1890 – Verše, zbierka básní

Próza

•     1873 – Siroty, povesť (prepracovaná vyšla v roku 1900 pod názvom Zločin a pokánie)
•     1874 – Duchovia sudov. Obrázok z novejších časov, prozaická burleska
•     Obrázky z ľudu, cyklus 7 besedníc
•     1880 – Ľalie, románovo koncipovaná novela (vyšlo v časopise Orol)
•     1881 – V jasku, novela
•     1881 – Kandidát, novela
•     1881 – Podrost, novela
•     1881 – Mier duše, novela
•     1882 – Dve sestry, novela
•     1882 – Babie leto, novela
•     1882 – Búrka v zátiší, novela
•     1882 – V malom meste, novela
•     1883 – Letiace tiene, románovo koncipovaná novela (Besedy a dumy, 1. diel.)
•     1884 – Suchá ratolesť, román (Besedy a dumy, 2. diel.)
•     1889 – Na rozhraní, román (dielo sa začalo tlačiť, no napokon vďaka Vajanského rozhodnutiu nevyšlo)
•     1893 – Rozpomienky z väzenia
•     1890 – Podivíni, novela (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
•     1891 – Jarný mráz, novela (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
•     1893 – Pustokvet, román (vyšlo v časopise Slovenské pohľady, knižne v roku 1907)
•     1893 – Babie leto
•     1895 / 1896 – Koreň a výhonky, román (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
•     1901 – Kotlín, románový pamflet
•     1904 a 1913 – Blíženci, novela (v Amerike vyšlo v roku 1910 pod názvom Daniel Chlebík)
•     1905 – Husľa, novela

Cestopisy

•     1901 – Dubrovník – Cetinje
•     1905 – Volosko – Venecia
•     1910 – Sofia – Pleven

Zdroj: wikipedia.org