Adam František Kollár sa narodil

17. apríla 1718 sa v Terchovej narodil Adam František Kollár, slovenský spisovateľ, právny historik, knihovník. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho nazývali „slovenským Sokratom“. Zomrel 10. júla 1783 vo Viedni.

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, 1734-1736 v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu. Zo rádu však vystúpil pre názorové nezhody ešte pred vysvätením. V roku 1740-1742 študoval filozofiu, 1746-1748 teológiu vo Viedni. Sprvu učiteľ, 1748 skriptor, 1749 druhý, 1758 prvý kustód, 1772 vedúci, 1774 v hodnosti dvorského radcu riaditeľ Dvorskej knižnice vo Viedni. Zaslúžil sa o jej rozvoj: 1758-1766 vypracoval 4-zv. systematický katalóg jej teologických tlačí, od 1759 kompletizoval a vydával súpis jej rukopisných kódexov.

Bol osobným poradcom kráľovnej a niektorých ministrov (v službách Márie Terézie ako odborný poradca dvora pre uhorské záležitosti v otázkach historicko-právnych, majetkovo-právnych a v oblasti školstva), členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva. Ovládal niekoľko cudzích jazykov. Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vyd. 7 zv. zastaraných a neprístupných katalógov od Petra Lambecia. Je autorom prameňov k dejinám Viedne a k tureckej expanzii v Uhorsku. Osvedčil sa ako znalec zákonov, dejín, filozofie a pedagogiky, slovanských, orientálnych jazykov a ako editor slovníkov. Chcel založiť vedeckú spoločnosť „Societas literaria“ podľa príkladu Francúzskej akadémie, ale pre chýbajúcu podporu jezuitov mu snaha nevyšla. Miesto toho začal neosobne vydávať dvojtýždenník Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy) s prehľadom posledných vedeckých výsledkov. Roku 1775 povýšený do šľachtického stavu. V roku 1778 vznikla jeho pričinením viedenská Akadémia orientálnych jazykov.

V oblasti jazykovedy pripravil a vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka, pripravil aj antológiu a perzskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny. Ako archivár a editor vydal okrem vyššie uvedených i ďalšie zbierky dokumentov, z ktorých dominoval 25-zväzkový rukopis uhorského diplomatára. Pre zreformované gymnáziá vydal učebnice latinčiny. Systematicky sa venoval štúdiu uhorských a rakúskych dejín. Vlastnil jednu z najväčších súkromných knižníc.

Vo svojich publikovaných projektoch požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Poukazoval na to, že stará feudálna spoločnosť potrebuje zásadné reformy. Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy Márie Terézie. Prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu, žiadal rovnosť občanov. Maďarská šľachta sa cítila dotknutá a prudko odmietala reformy; Kollár presadzoval posilnenie panovníckej moci (dielo De originibus et usu perpetuo potestatis legilatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae). Pobúrenie maďarských zástupcov v parlamente vyústilo do verejného pálenia Kollárových diel na bratislavskom námestí. Kollár ako prvý Slovák založil rozsiahlu knižnicu a s podporou viedenského dvora rozvinul vedecké štúdium slovanských dejín.

Diela

•     1761 / 1762 – Viedenská zbierka dokumentov všetkých čias (Analecta monumentorum omnis aevi Vindobonensia, I-II.), Viedeň
•     1762 – Casp. Ursini Velii de bello Pannonico libri decem cum adnotationibus et appendice critico,Viedeň
•     1763 – Nicolai Olahi… Hungaria et Attila…, Viedeň, reedícia diela od Mikuláša Oláha
•     1764 – O pôvode a nepretržitom používaní zákonodárnej moci v cirkevných záležitostiach aspoštolských kráľov uhorských (De originibus et usu perpetuo potestatis legilatoriae legilatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae)
•     1769 – O pôvode, rozšírení a osadení rusínskej národnosti v Uhorsku (De ortu, progressu et inclatu nationis Ruthenicae in Hungaria), prvé dejiny uhorských Ukrajincov
•     1772 – Jurium Hungariae in Russiam minorem et Podoliam, Bohemiaeque in Osvicensem et Zatoriensem ducatus explicatio, Viedeň; aj v nemčine
•     1777 – Učebný poriadok (Ratio educationis), pedagogické práce ovplyvňujúce školskú reformu
•     1783 – Pôvaby dejín verejného práva uhorského kráľovstva (Historiae jurisque publici regni Ungariae amoenitates, I-II., Viedeň)

Zdroj: wikipedia.org