Jazykové okienko
O pozdravoch dovi a dopo
29.12.2012 06:19
V slovenčine používame mnoho rozličných pozdravov. Medzi klasické pozdravy pri stretnutí patria pozdravy dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer. V neskorých večerných hodinách najmä pred spaním si zaželáme dobrú noc. Rozšírené sú aj pozdravy cudzieho pôvodu ahoj, čau, ktoré používajú najmä...
Vyprážať či vysmážať
22.12.2012 06:57
Blížia sa Vianoce a v mnohých domácnostiach sa budú pripravovať rozličné vianočné jedlá, okrem iných aj ryby, či to už bude tradičný kapor, alebo mrazené filé. Jednou z možných úprav rýb je aj ich vyprážanie či vysmážanie, teda pečenie na nejakom tuku. Niekedy sú používatelia slovenčiny...
Dátové úložisko
22.12.2012 06:51
Dostali sme otázku, ako nazvať databázu obsahujúcu kópie množstva informácií uložených v počítači. V slovenčine máme na pomenovanie priestoru, resp. miesta na uloženie tovaru, surovín, materiálu a pod. slovo sklad. Na pomenovanie priestoru alebo miesta na uloženie niečoho máme aj slovo...
Sadra, sadrový, sadrovec, sadrovať, sadrovňa
21.12.2012 06:53
V jazykovej praxi sa často stretáme sú slovom sádra s dlhou samohláskou á v prvej slabike slova na označenie jemne rozomletej vypálenej horniny sadrovec, ale aj s prídavným menom sádrový, so slovesami sádrovať, zasádrovať a s podstatným menom sádrovňa. V spisovnej slovenčine sú však...
Emocionálny a emočný
20.12.2012 06:49
V slovenčine máme dve prídavné mená utvorené od podstatného mena emócia s významom „vzrušenie, pohnutie, cit“, a to prídavné meno emočný a prídavné meno emocionálny. Prídavné mená emočný a emocionálny sú synonymné, ale niekedy je medzi nimi aj jemný významový rozdiel a často aj rozličná...
Dosiahnuť hetrik, nie streliť hetrik
19.12.2012 06:50
Slovo hetrik, ktoré má pôvod v angličtine, má podľa našich výkladových slovníkov význam „tri góly strelené tým istým hráčom v jednej hre, obyčajne za sebou“. Dostali sme otázku, či je správne vyjadrenie streliť hetrik, s ktorým sa čoraz častejšie stretáme v informáciách o futbalových a...
Citoslovce - s citoslovcami, nie s citoslovciami
17.12.2012 06:51
V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s tvarmi inštrumentálu množného čísla podstatných mien stredného rodu zakončených na -ce, ako sú citoslovce, srdce, vajce, vrece, v podobe s príponou -iami, teda citoslovciami, srdciami, vajciami, vreciami. Takéto tvary nie sú správne, lebo...
Poliklinika a polytechnika
16.12.2012 06:57
Niektorí používatelia slovenčiny si kladú otázku, prečo sa v slove poliklinika píše v prvej časti poli- mäkké i a prečo sa v slove polytechnika v jeho prvej časti píše tvrdé y. V slove poliklinika prvá časť poli- s mäkkým i súvisí s gréckym slovom polis s významom „mesto“, teda...
Termobielizeň, nie termoprádlo
16.12.2012 06:49
V súčasnosti výrobcovia a predajcovia bielizne ponúkajú osobitný druh bielizne s termoregulačnými vlastnosťami. Pri propagácii týchto výrobkov sa stretáme s dvomi názvami, a to s názvom termobielizeň a s názvom termoprádlo. V prvej časti obidvoch zložených názvov je zložka termo-, ktorá...
Chodím do záhrady, nie na záhradu
14.12.2012 06:49
Často používa slovo záhrada s predložkou na, napr. chodíme na záhradu, hojdacia sieť na záhradu, boli sme na záhrade, pracovať na záhrade, pestovať ruže na záhrade, zbaviť sa krtka na záhrade. Sú takéto vyjadrenia správne? Slovo záhrada je utvorené od slovesa zahradiť a pomenúva sa...