Adolf Loos zomrel

23. augusta 1933 v Kalksburgu (dnes časť Viedne) zomrel Adolf Loos, rakúsky architekt, teoretik architektúry, propagátor moderného nedekoratívneho tvaru. Predznamenal pred vojnou funkcionalizmus. Narodil sa 10. decembra 1870 v Brne.

Loosovým najväčším prínosom je uplatnenie Raumplanu (priestorového plánu). V ňom novátorsky formuloval pravidlá vnútorného usporiadania priestoru z hľadiska jeho trojrozmernosti. Zaslúžil sa o významný prínos do architektúry vďaka svojim stavbám a teoretickým spisom. Loos zomrel 23. augusta 1933 vo Viedni.

Adolf Loos už od mladého veku začal formulovať a publikovať svoje myšlienky. Veľká časť najdôležitejších statí bola zhrnutá do dvoch súborov. Kniha Ins Leere geschprochen 1897–1900 (Reči do prázdna) vyšla v roku 1921 v Paríži. Druhá kniha „Trotzdem“ 1900–1903 (Navzdory) vyšla v roku 1931 v Innsbrucku. V roku 1903 založil vlastný časopis s názvom „Das Andere“ (To druhé), no vyšli iba dve čísla. V ňom presadzoval snahu o pohotovejšie uvádzanie západnej kultúry do Rakúsko–Uhorska.

Jeho teoretické práce vyvrcholili v krátkej eseji pod názvom Ornament und Verbrechen - „Ornament je zločin“, uverejnenej v roku 1908. Jeho slová ostali nepochopené mnohými, ktorí v nich videli zásadne odmietnutie ornamentu. Loos sa preto v roku 1924 publikovaním článku Ornament a výchova pokúsil proti podozreniu ohradiť. Loos spracovával vo svojich dielach rôzne témy. Jeho formulácie sú provokatívne, ale vždy obsahujú kritické a moderné stanovisko. Kvôli extrémnemu vyjadrovaniu a ostrej kritike iných architektov bol spornou postavou po celý život.

Ornament je zločin

Adolf Loos sa ako teoretik architektúry prejavil už v mladom veku. Vyvrcholenie jeho teoretických práci sa prejavilo eseji Ornament a zločin z roku 1908.

K dielu ho inšpiroval Louis H. Sullivan so svojou staťou Ornament in Architecture. V tomto teoreticko-praktickom diele Adolf Loos rozpracoval poňatie puristicko-funkcionalistickej architektúry v opozícii voči secesii. Táto architektúra má byť zbavená dekorácie. Dekoráciu považoval za povrchnú a subjektívnu. Malé množstvo ornamentov vnímal Loos ako znak duchovnej sily. Prehnanú dekoráciu však staval do pozície zločinu. Nielen kvôli abstarktným morálnym dôvodom, ale aj po ekonomickej stránke práce a premrhaným materiálom priemyselnej civilizácie. Podľa neho ornament už nebol viac dôležitým prejavom kultúry. Loos kritizoval aj maskovanie pravej podstaty a krásy materiálov prehnanou ozdobnosťou.

Dielo demonštroval domom pre firmu Goldman & Salatsch. Napriek tomu ostal nepochopený kvôli nesprávnemu vyloženiu obsahu. Mnohí esej pochopili ako zásadné odmietnutie ornamentu z formálnych dôvodov. Loos sa snažil svoj zámer demonštrovať v článku Ornament a výchova.

Dielo

•     Steinerova vila, Viedeň, 1910
•     Villa Winternitz, Praha - Smíchov; 1931-32
•     Obytný dom, Viedeň časť 13, 1930-32
•     dom Paula Khunera, Payerbach; 1929-30
•     dom Hansa a Anny Mollerovcov, Viedeň časť 18; 1928
•     dom Josephine Bakerovej, Paríž-15; 1928 (projekt)
•     Villa Müller, Praha - Střešovice; 1928-30
•     dom Tristana Tzaru, Paríž-18; 1926
•     cukrovar Rorbacher, Rorbach; 1916
•     Americký Bar, Viedeň časť 1; 1907-08
•     Villa Karma, Vevey; 1903-06
•     Múzeum kávy, Viedeň časť 1; 1898-99 a

    ... a mnoho ďalších obytných budov

Zdroj: wikipedia.org